Môj profil 
Predplatné
“Je to tzv. efekt snehovej gule. Migranti teda väčšinou smerovali do oblastí, kde už nejakí migranti boli. Získavali informácie prevažne zo svojho okolia, rodiny, známych, ktorí do týchto krajín odišli, preto boli pre nich najatraktívnejšie. To je pochopiteľné,” vysvetľuje Crowley.
Podotýka však, že práve to môže krajine spôsobiť veľa nepríjemností, najmä vo verejných službách. Nemožno napríklad za niekoľko týždňov vybudovať nové nemocnice, školy či byty. “Preto každá vláda, ktorá tomuto čelila od druhej svetovej vojny, musela migračnú vlnu nejako rozdeliť,” zdôraznil.
Rovnomerné geografické rozdelenie však možno podľa Crowleyho garantovať len v kohéznom prostredí, čo nie je z právneho hľadiska možné a nie je to ani kompatibilné s medzinárodným statusom azylu. “Ak sa aj niekam migranti preložia, môžu odtiaľ odísť. Ak im v tom chcete zabrániť, na to treba pomerne prísne administratívne procesy, ktoré by niektoré členské štáty neradi schvaľovali,” uviedol Crowley.
Akýkoľvek pokus o geografické rozloženie migrantov môže byť preto podľa neho skôr vo forme motivácie než nanútenia. “Na druhej strane bez toho, aby toto ‘bremeno’ zdieľali všetci, je pravdepodobnejšie, že bude v niektorých krajinách vládnuť odpor k migrantom. Ak sa do toho totiž nebude zasahovať, zrejme sa rozdelia veľmi nerovnomerne,” podotkol Crowley s tým, že migračné toky, najmä takéto rapídne, historicky vždy rozdeľovali spoločnosť a nie je to teda žiadna novinka.
Rada Európskej únie v septembri rozhodla o prerozdelení 120.000 ľudí, ktorí zjavne potrebujú medzinárodnú ochranu, medzi členské štáty únie. Ministri vnútra ho prijali väčšinovým hlasovaním, proti relokácii však bolo Slovensko, Česko, Maďarsko a Rumunsko. Naša krajina by na tomto základe mala do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656. Pre rozhodnutie o povinných kvótach dnes Slovensko podalo na Radu žalobu na Súdny dvor v Luxemburgu.
.JPG)
