Bratislava 30. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Dvadsiatydeviaty apríl 2019 sa asi zapíše do dejín Slovenskej republiky ako deň prelomový pre slovenskú demokraciu. Na najvyššom súde SR sa prvýkrát v histórii rozhodovalo o existencii parlamentnej strany, ktorú volilo dvestotisíc ľudí. Boli pri tom aj Hlavné správy
Pred budovou ministerstva spravodlivosti sa pred začatím súdneho pojednávania s ĽSNS konal už od deviatej hodiny tichý protest proti tejto strane, keď niekoľkí liberálni fanatici, medzi ktorými nechýbali mená ako Šimečka, Bán, Kronerová, Leško, Traubner, Mesežnikov, Kaščák, Benčík a ďalší Slováci, držali v rukách veľké písmená, ktoré spolu tvorili nápis STOP FAŠIZMU. Nejakí okoloidúci to ohodnotili slovami, že tam stoja ako príslušníci sekty svedkov Benčíkových. A veru, táto extrémna sektárska komunita sa na Slovensku stáva čoraz viac exotickou mikromenšinou, ktorá keby spáchala hromadné harakiri, ako to niektoré sekty robievajú, tak by Slovensko prišlo o posledné zvyšky autentických demokratov na americký spôsob.
Pred slniečkovými extrémistami sa predviedol aj známy showman Rudolf Vaský, ktorý sa pokúšal ich vyprovokovať k skandovaniu „Kotlebu zrušiť“, avšak márne – ich tváre ostali smrteľne vážne.
Po desiatej vpustili ľudí do veľkej sály, porota vyhlásila rozsudok, ktorý potom asi trištvrte hodiny zdôvodňovala a vysvetľovala. Súd rozhodol o tom, že ĽSNS ako strana je v poriadku a zhodil obvinenia generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára zo stola ako neodôvodnené. Netreba dodávať, že to jeho reputácii ako generálneho prokurátora SR rozhodne nepridalo, keď sa stal terčom vzácne jednotnej kritiky zo všetkých strán: tak ĽSNS, ako aj opačná strana ho obviňujú z toho, že jeho obžaloba bola slabá a hlúpa.
Žalujúca strana sa súdu vlastne takmer ani nezúčastnila: generálny prokurátor Jaromír Čižnár osobne neprišiel a zdá sa, že v zaplnenej sále už boli okrem novinárov tiež iba priaznivci ĽSNS.
Po ukončení pojednávania sa v neďalekom hoteli Falkensteiner konala tlačová konferencia. Na otázku Hlavných správ, či si Kotlebovci myslia, že po tom, ako Najvyšší súd rozhodol, že ĽSNS je v poriadku, ich médiá hlavného prúdu prestanú označovať nálepkou „fašisti“, predseda strany Marián Kotleba uviedol: „Tento rozsudok je jednoznačný v tom, že ukázal, že naša strana je legitímna, demokratická, a že naozaj demokratický je aj náš mandát, ktorý sme od ľudí dostali. A po dnešnom dni už nie je dôvod na to, aby sa ľudia čo i len trošku báli dať našej strane svoj hlas. Myslím si, že úplne naplno sa môžu prejaviť ako ľudia milujúci Slovensko, ako ľudia, ktorí chcú, aby sa Slovensko stalo skutočne právnym, demokratickým a národným štátom.“
K mainstreamovým médiám a nálepkovaniu slovom „fašisti“ potom Kotleba uviedol: „Čo o nás budú písať médiá, je skôr otázka na nich. My sme nikdy nikomu nedávali zámienky či dôvody, aby nás tak nazývali, vždy sme sa od toho dištancovali a ohradzovali sa proti tomu, ale žiaľ, niekomu to nevysvetlíte.“
Ako vyzerá komunikácia „štandardných“ a „demokratických“ médií so stranou ĽSNS, to pekne dokumentuje napríklad otázka, ktorú Kotlebovi položil Vladimír Šimun z Denníka N po tom, ako minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) prišiel pred budovu vyjadriť protestujúcim Benčíkovcom a Šimečkovcom podporu. Šimun sa Kotlebu spýtal: „Všimli ste si, že Ministerstvo spravodlivosti sídli v budove Najvyššieho súdu? A že minister spravodlivosti iba prišiel do práce? A že kde vy vidíte v tom nejaký politický náznak, že on príde do práce a niečo povie novinárom?“ Majster z extrémistického Denníka N, inokedy taký citlivý na každý jemný náznak „fašizmu“ si teda nevšimol drobný rozdiel medzi prídením do práce a demonštratívnym vyjadrením politickej podpory. Kotlebova odpoveď bola primeraná hlúposti a bezočivosti položenej otázky: „Je to veľmi úsmevná myšlienka, ale na tie sme pri Denníku N zvyknutí.“
Súd teda rozhodol, výsledok je jasný. Každý ho však interpretuje inak. Kým vlastenci hovoria, že ide o drobné víťazstvo demokracie, bratislavská kaviareň tvrdí, že demokracia hrozným spôsobom prehrala: že demokracia, vôľa ľudu si žiada, aby tých dvestotisíc hlasov voličov ĽSNS bolo umlčaných. Jedna vec je však istá: Ľudová strana Naše Slovensko ide ďalej, zúčastní sa eurovolieb aj budúcoročných parlamentných volieb, na tom sa už zrejme nič nezmení.
Ivan Lehotský
Stanovisko pre médiá vo veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. značkou 4 Volpp/1/2017
Päťčlenný senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dnes (29. apríla 2019) verejne vyhlásil rozsudok vo veci Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti žalovanej politickej strane Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, v konaní o žalobe na rozpustenie politickej strany, ktorým žalobu zamietol.
Dôvody,
Pre ktoré Najvyšší súd SR žalobu zamietol a nevyhovel tak návrhu Generálneho prokurátora SR na rozpustenie žalovanej politickej strany:
1. Vzhľadom na to, že sa jedná o najsilnejší zásah v demokratickej spoločnosti do práva na združovanie občanov v politických stranách, je potrebné v každom štádiu konania skúmať, či nie je dostatočné použiť aj menej drastický prostriedok na elimináciu jednotlivých prejavov členov alebo organizačných zložiek strany tak, aby sa dosiahol účel sledovaný zákonom. Jedná sa najmä o trestné stíhanie konkrétnych osôb a elimináciu ďalších nedovolených alebo protispoločenských činností administratívnymi prostriedkami nižších stupňov.
2. Najvyšší súd SR skonštatoval, že v štátoch Rady Európy, ktorej je aj Slovensko členom, dochádza k rozpusteniu politickej strany len ojedinele pretože rozpustenie politickej strany je všeobecne považované za opatrenie ultima ratio, ku ktorému je potrebné pristupovať veľmi obozretne.
3. Najvyšší súd v tejto veci rozhodoval ako súd správny, nie trestný súd. Do právomoci správneho súdu nepatrí rozhodovanie v trestných veciach, teda správny súd nerozhoduje, či sa fyzická alebo právnická osoba dopustila spáchania trestného činu. Správny súd nemá právomoc rozhodnúť o tejto otázke ani prejudiciálne (predbežne podľa § 132 SSP). Uvedené znamená, že rozhodujúci senát nemal zákonnú právomoc rozhodovať o otázke či sa predseda žalovanej politickej strany a dvaja parlamentní poslanci dopustili spáchania trestného činu. O uvedenom rozhodnú senáty trestného kolégia.
Vzhľadom na existujúcu zákonnú úpravu nebolo právne možné, aby správny súd v tejto veci v prospech žaloby vyhodnotil čo i len predbežne, možnú trestnosť skutkov, za ktoré sú aktuálne vedené trestné konania proti predsedovi žalovanej strany a dvom parlamentným poslancom a to aj napriek tomu, že boli uplatnené ako rozhodujúce žalobné body v tejto veci.
Najvyšší súd vychádzajúc z prezumpcie neviny, keďže ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nebol nikto z menovaných čelných predstaviteľov žalovanej strany právoplatne odsúdení a žalobca nepodal procesný návrh napr. na prerušenie tohto konania podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, rozhodol na podklade aktuálneho stavu veci prihliadnuc aj na skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára 2019 ustanovenie § 388 SSP stanovuje správnemu súdu lehotu šiestich mesiacov na rozhodnutie vo veci, ktorá v tejto veci uplynie 30. júna 2019 (§ 493a SSP).
Na základe uvedených ustanovení zákona a zisteného skutkového stavu veci potom možno vyvodiť záver, že žalobná argumentácia vo vzťahu k trestnému stíhaniu predsedu žalovanej politickej strany a dvoch parlamentných poslancov, nie je právne relevantná a vo vzťahu k meritu veci uvedené tvrdenia žalobcu nebolo možné v tomto štádiu konania považovať za priťažujúcu okolnosť, ani za právne preukázanú žalobnú argumentáciu pri rozhodovaní o rozpustení politickej strany pretože až do právoplatného skončenia veci platí prezumpcia neviny.
4. Najvyšší súd je názoru, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná strana v rámci svojho politického programu presadzuje vystúpenie Slovenskej republiky zo združenia NATO a má záujem o vypísanie referenda s otázkou o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie. Podľa názoru súdu tieto hodnotové východiská nepostačujú samé o sebe, v tomto štádiu konania, za dôvody, ktoré by mohli viesť k rozpusteniu politickej strany. Nateraz nebolo preukázané, že by žalovaná na uvedený zámer použila prostriedky nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
5. Najvyšší súd SR na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že žalovanú stranu nie je možné rozpustiť len preto, že kritizuje ústavný a právny poriadok štátu a že sa zúčastňuje na tvorbe verejnej debaty na politickej scéne. Právomocou Najvyššieho súdu SR v kontradiktórnom súdnom spore tohto typu v právnom štáte, nie je suplovanie úlohy žalobcu a vyhľadávanie dôkazov na jeho tvrdenia. Dôkazné a argumentačné bremeno zaťažuje žalobcu -Generálneho prokurátora SR z čoho vyplýva, že v pochybnostiach ku ktorým dospel súd aj v tejto veci, (resp. pri nejasnostiach a nedostatku dôkazov), sa musí najvyšší súd vždy prikloniť na stranu žalovanej (politickej) strany plne v súlade s pravidlom in dubio pro libertate.
6. Najvyšší súd všeobecne akceptuje koncept „demokracie schopnej brániť sa“ (democracy capable of defending itself, wehrhafte/streitbare Demokratie), pričom v tejto súvislosti poukazuje na aktuálny spoločenský vývoj, na všeobecne akceptované výsledky volieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji ako aj na demokratické výsledky prezidentských volieb v tomto roku.
7. Súd je oprávnený rozhodnúť len v rozsahu podanej žaloby a predložených dôkazov. Najvyšší súd v právnom štáte rozhoduje na základe predložených dôkazov, podľa Ústavy SR, zákonov Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na uvedené, po oboznámení sa so všetkými predloženými dôkazmi, Najvyššiemu súdu SR neostávala iná možnosť, než žalobu zamietnuť pretože žalobca Generálny prokurátor SR, neuniesol dôkazné bremeno.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dnešnom pojednávaní dňa 29. apríla 2019 vyhlásil nasledovný rozsudok:
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej, JUDr. Milana Moravu, JUDr. Petry Príbelskej PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: Generálny prokurátor Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, proti žalovanej politickej strane: Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, so sídlom Nový Svet 5667/63, Banská Bystrica, IČO: 36127175, zastúpená: 1.Mgr. Radovan Hrádek, advokát, Drieňová 3, Bratislava, 2.Mgr. Peter Kupka, advokát, Hlavná 23, Trnava, 3. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., Kukučínova 20, Banská Bystrica, konajúc o žalobe Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie politickej strany podľa § 384 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na rozpustenie žalovanej politickej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko zamieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.