Contra Magazin: Rusko a Čína vytlačia Veľkú Britániu zlatou spoluprácou

Moskva/Peking 25. apríla 2016 (HSP/sputnik/Foto:TASR/AP-Newmont Mining, File)

Rusko a Čína, ktoré vlani vyťažili z hlbín 295 (RF) a 490 (Čína) ton zlata, plánujú posilniť spoluprácu v obchode s týmto drahým kovom, píše rakúsky Contra Magazin

Podľa námestníka predsedu Centrálnej banky Ruska Sergeja Švecova, v prípade krajín BRICS ide o mocné národné ekonomiky s veľkými zlatými rezervami a pôsobivými kapacitami výroby a spotreby tohto drahého kovu. V Číne obchoduje so zlatom Šanghaj, v Rusku Moskva. “Náš zámer spočíva v spojení týchto kapacít na účel zintenzívnenia obchodu medzi našimi trhmi,” poznamenal Sergej Švecov.

Dohromady vyrobí Rusko a Čína takmer štvrtinu svetového zlata, píše sa v článku. Po tom, čo sa dajú dokopy, dokážu značne ovplyvniť situáciu, prinajmenšom, čo sa týka naozajstného zlata, oproti “papierovému zlatu” Londýna (Londýn momentálne určuje cenu zlata), poznamenáva autor článku.

Ako zdôrazňuje vydanie, význam má nakoniec práve reálne zlato a nie isté sľuby na papieri, zvlášť, keď nie sú v skutočnosti zásoby reálneho zlata natoľko veľké, ako to tvrdia certifikáty.

Autor príspevku upozorňuje tiež na to, že Rusko, rovnako ako Čína, plánovito zvyšovalo v poslednej dobe svoje zlaté rezervy. Ale zatiaľ, čo sa Peking snaží zatajiť reálnu výšku svojich zlatých rezerv, a úradné údaje sotva zodpovedajú skutočnému majetku Číny, Rusko neskrýva nič. Od roku 2008 sa zlaté rezervy ruskej Centrálne banky fakticky strojnásobili a dosiahli 1762 ton, tvrdí rakúsky časopis.

V článku sa hovorí, že tento týždeň začala Čína vykonávať vlastné napojenie jüanu na zlato. 18 podnikov a bánk majú dvakrát denne určovať cenu tohto populárneho drahého kovu. To všetko sa dá pokladať za priamy výpad proti londýnskemu finančnému centru, zvlášť s ohľadom na to, že ceny zlata stanovovali zatiaľ iba v britskej metropole, zdôrazňuje Contra Magazin.

Nemecký Die Welt zas vo februári informoval o tom, že nehľadiac na finančné ťažkosti, Rusko intenzívne dopĺňa svoje zlaté rezervy. Týmto spôsobom sleduje podľa Die Welt Vladimir Putin vlastný plán, pretože ekonomické dôvody pre také masové nákupy zlata nie sú.

“Je to tichý útok na panstvo dolára. Vladimir Putin kupuje zlato a robí to bez hluku, ale jedná pritom veľkoryso: v januári boli rezervy zväčšené o 20 ton zlata a to už tu dlho nebolo, zdôrazňuje vydanie. Zatiaľ čo sa politické kruhy obávajú novej studenej vojny medzi Moskvou a Západom, vo finančnom sektore už dávno začala,” píše Die Welt.

Ako sa uvádza v článku, Putin sa snaží zlomiť nadradenosť USA a Európy.

“Kto kupuje zlato, ten vytvára prekážky dominancii západných mien. V tom spočíva jeho taktika. Za ňou sa neskrýva nič iné, než nárok na svetové prvenstvo. Ekonomické dôvody zväčšovať vlastné rezervy Rusko prakticky nemá: nachádza sa v najťažšej – od 90. rokov – ekonomickej kríze, rubeľ stále klesá, a preto sa v krajine musí s každým dolárom počítať “.

Ale Putin dáva prednosť zvyšovanie zlatých zásob, zdôrazňujú nemecké noviny. Podľa údajov vydania sa zlaté rezervy Ruska zvýšili od roku 2005 takmer štyrikrát. Iba za posledných 12 mesiacov sa zväčšili viac ako o 200 ton.

“Putin chce odmietnuť dolár za každú cenu”, tvrdia autori. Podľa ich slov je teraz skutočne možné použiť peniaze ako finančnú zbraň a Washington to v minulosti využíval, aby vyvíjal nátlak na Rusko.

Sankcie, ktoré Západ zaviedol počas krymskej krízy, pripravili ruské podniky o možnosť brať si pôžičky na medzinárodných trhoch, pretože sa tam všetky operácie obyčajne vykonávajú v dolároch. Teraz chce Putin znížiť závislosť na hlavnej svetovej mene, píše vydanie.

Ako zdôrazňujú nemecké noviny, Moskva od roku 2008 stále zväčšuje svoje zlaté zásoby. Je zaujímavé, že aj ďalšie štáty vo sfére vplyvu Putina zvyšujú svoje zlaté rezervy, píše Die Welt.

“Kazachstan, ktorý je členom Euroázijského ekonomického zväzu, vytvoreného Putinom, kupuje zlato už nepretržite 40 mesiacov – je zrejmé, že Moskva má na neho veľký vplyv,” hovorí sa v článku.

Aktívnejšie než Rusko kupuje zlato iba jedna krajina – Čína, zdôrazňuje Die Welt. Teraz tvoria jej rezervy 1600 ton (ale ide iba o odhad) a vďaka tomu zaberá Čína piate miesto v svetovom rebríčku v zásobách zlata. Rusko sa nachádza na šiestom mieste. Predné miesta podľa oficiálnych štatistík patria USA, Nemecku, Taliansku a Francúzsku.