Keď konvenčné armády bojujú proti nepriateľom, ktorí nemajú uniformy ani otvorené základne a ktorí sa nezdvorilo odmietajú zhromažďovať v pohodlne zamieriteľných masových formáciách, nevyhnutným problémom je, ako ich nájsť. Takáto úloha je často nemožná, čo je skutočnosť, ktorú inak inteligentní taktici záhadne odmietajú akceptovať, od Napoleona v Španielsku až po USA v Afganistane, píše o tejto téme Edward Luttwak pre UnHerd.

Vo všetkých svojich vojnách Izraelčania túto chybu nikdy neurobili a nechystajú sa s ňou začať ani teraz. Okrem tímov Fauda pred ich útekom k Netflixu a tajných agentov Šin Bet, ktorí dokážu vystopovať jednotlivých vodcov, sa Izraelčania uspokojili s tým, že zostali v defenzíve. Akékoľvek ofenzívne akcie podnikajú len proti jasným nepriateľom v rozpoznateľnom oblečení, aj keď nie v skutočných uniformách, ako aj proti fyzickým zariadeniam, ktoré možno spozorovať zo vzduchu, ako napríklad nedávno zničené iránske raketové sklady v Damasku a Aleppe.

Naopak, v Gaze nie sú žiadne viditeľné vojenské zariadenia, zatiaľ čo bojovníci Hamasu môžu odložiť svoje módne čierne oblečenie a obliekať sa ako civilisti. To však nezmarí izraelskú ofenzívu, ktorá má stále pevné a nepohyblivé ciele. Ide o hlboké tunely – príliš hlboké na letecké bombardovanie – ktoré Hamas už viac ako 10 rokov hĺbi a obkladá betónom, pričom využíva stavebnú techniku a obrovské množstvá cementu, ktoré darovali rôzne vlády a medzinárodné organizácie “na ubytovanie utečencov”. Výsledkom je, že utečenecké “tábory” v Gaze neobsahujú ani jeden stan. Namiesto toho sa v nich nachádza les výškových bytov, čo je nepochybne dobrá vec, až na to, že stroje aj cement boli v najväčšom rozsahu odklonené aj na razenie tunelov.

V týchto tuneloch sa nachádzajú pomerne zložité linky na montáž rakiet, montážne dielne motorov, sklady plechov a výbušnín a dielne na výrobu bojových hlavíc. V ďalších tuneloch sa nachádzajú veliteľské stanovištia Hamasu a jeho sklady ručných zbraní, mínometov a rakiet. V ešte hlbších tuneloch sa nachádzajú ubytovne a veliteľstvá vodcov hnutia. Nakoniec sú tu exfiltračné tunely, hoci nič nenasvedčuje tomu, že by boli použité pri útokoch 7. októbra, možno preto, že ich východy boli odhalené a zablokované už dávno predtým.

Keď izraelské sily vstúpia do Gazy, zaútočia na všetkých nepriateľov, ktorí im budú klásť odpor, ale nebudú ich hľadať. Ich úlohou je sprevádzať bojových ženistov na ich pracoviská – zamaskované miesta, z ktorých sa dá dostať k tunelom. Ako vedia, kde sa tieto vstupné body nachádzajú? Hoci izraelské aerostaty s kamerami, satelitné fotografie a obrázky vytvorené z radarových návratov nedokážu odhaliť tunely, v uplynulých rokoch sa používali na monitorovanie miest, kde sa zastavili nákladné autá s cementovými zmesami. Nemôžu tak presne určiť vstupy do tunelov, ale môžu aspoň identifikovať miesta, ktoré sa oplatí preskúmať pomocou nízkofrekvenčných zemných radarov alebo jednoduchých sond.

Zjavné nebezpečenstvo spočíva v tom, že ešte predtým, ako sa sprievodné jednotky a bojoví ženisti spustia do podzemia, aby odrazili stráže Hamasu a umiestnili svoje demolačné nálože, budú na ceste na miesta strácať obete v dôsledku ostreľovačov a mínometných bômb.

Izraelská armáda sa však pri minimalizácii nebezpečenstva môže spoľahnúť na najpevnejšie chránené obrnené vozidlo, aké bolo kedy vyvinuté: bojové vozidlo pechoty Namer. Okrem toho, že má podstatne väčší pancier ako akékoľvek iné bojové vozidlo na svete, využíva aktívnu obranu na zachytenie prichádzajúcich protitankových striel a rakiet a má aj guľomety na boj proti pechotným útočníkom. V mestskom boji sú posádky tankov strieľajúce z guľometov z horných častí svojich veží zúfalo zraniteľné, ale posádka Nameru zostáva “zapnutá” vo vnútri vozidla a spolieha sa na televízne obrazovky, aby videla vonkajší svet a ovládala svoje zbrane na diaľku. V roku 2014, keď izraelskí vojaci naposledy bojovali v Gaze, väčšina z nich jazdila na slabo pancierovaných vozidlách M.113, ktoré ľahko prerazili protitankové rakety RPG, pričom zahynulo približne 60 vojakov a stovky boli zranené. Tentoraz nie.

Po dosiahnutí predpokladaných miest s tunelmi sa Namerovci zoradia do línie a vytvoria perimeter – improvizovanú pevnosť – na ochranu bojových inžinierov pri plnení ich úlohy. Je veľmi pravdepodobné, že pred každou operáciou na odstraňovanie tunelov, počas nej a po nej bude ešte dochádzať k potýčkam, pričom v akcii budú mínometné skupiny Hamasu, ako aj ostreľovači ukrytí v ruinách. Našťastie, Izraelčania budú mať na ochranu svoje 70-tonové Namery, ako aj svoj výcvik v pouličných bojoch po roku 2014.

A túto ochranu budú potrebovať, pretože likvidácia siete tunelov Hamasu si vyžiada čas: jedinou istotou v tomto všetkom je, že nastraženie náloží na demoláciu sa nedá urobiť rýchlo bez toho, aby neutrpeli veľa obetí. To znamená, že v pásme Gazy bude vojna trvať najmenej dva týždne – a to aj za optimistického predpokladu, že celý systém tunelov v evakuovanej severnej časti sa podarí vyčistiť za týždeň, čo Izraelčanom umožní urobiť to isté v južnom sektore po tom, ako evakuujú južanov a pošlú domov severanov. Vládny sľub, že vytrvá až do zničenia Hamasu, bude testovaný každý deň.

Medzitým, čo sa blíži bitka v Gaze, sa na severnej hranici Izraela môže začať úplne samostatná vojna. Od prekvapivého útoku Hamasu sa nad reakciou Izraela vznáša veľmi veľká bombardovacia kapacita Hizballáhu v južnom Libanone. Hizballáh totiž disponuje skutočne obrovským množstvom rakiet – konvenčný počet je 100 000, ako aj desiatkami rakiet, ktoré možno zamerať s oveľa väčšou presnosťou.

Ak by boli rakety odpálené naraz, čo technicky nie je nemožné, alebo dokonca v tesne rozmiestnených salvách, ich počet by prevalcoval vyspelé izraelské batérie Iron Dome, z ktorých mnohé sú na juhu. Tvárou v tvár takejto paľbe by oveľa menší počet izraelských stíhačiek s dlhším dosahom a pokročilejším systémom David’s Sling zohrával kľúčovú úlohu pri ochrane vysoko hodnotných cieľov, ako sú nemocnice, ropné rafinérie, továrne na výrobu mikroprocesorov a vojenské zariadenia. (Civilné obydlia majú nižšiu prioritu, pretože každý dom a každý byt má účinný protibombový kryt).

Na počtoch však záleží a nie je vylúčené, že bombardovanie Hizballáhu by sa mohlo stať príkladom toho, ako sa z kvantity stáva kvalita. To by umožnilo pozemným jednotkám Hizballáhu preniknúť na izraelské územie rovnako ako Hamas z juhu. Ako to už býva, inak premožení dedinčania a niekoľko strážnych vojakov na juhu zabili takmer 1 500 útočníkov Hamasu, čo je takmer toľko, koľko Izrael zabil celkovo, a nájazdníkov Hizballáhu by pravdepodobne čakal rovnaký osud.

To bude nepochybne hrať do karát Hasanovi Nasralláhovi, vodcovi Hizballáhu, ktorý už má dobrý dôvod vyhnúť sa ďalšej vojne s Izraelom. Po tej poslednej v roku 2006 otvorene priznal, že keby vedel, aké veľké škody môže spôsobiť izraelské letectvo, vojnu by nezačal. Okrem toho, hoci Irán politicky podporuje Hamas, faktom zostáva, že jeho intenzívna sunnitská islamistická ideológia klasifikuje šiitských stúpencov Hizballáhu ako kacírov, ktorí si zaslúžia trest a vylúčenie, kým sa nebudú kajať.

Nič z toho však neznamená, že hrozbu Hizballáhu možno ignorovať. Koniec koncov, keďže Hamas stále bojuje v Gaze, Hizballáh nemôže byť považovaný za nič nerobiace hnutie. Keďže sa všetky oči upierajú na juh, izraelskí stratégovia veľmi dobre vedia, že hoci boj o tunely v Gaze je dnešnou bitkou, zajtrajšia bitka príde odinakiaľ.

Prečítajte si tiež:

• Najväčší dezinformačný škandál tohto roka? Informačná vojna na vzostupe
• Ropné trhy predpovedajú krátku vojnu v Gaze. Sú však analytici príliš optimistickí?