Bratislava 26. januára 2021 (HSP/Foto:TASR-Milan Kapusta)
Tak nás zase zavreli. Aby sme vraj hnusobu koronavírus Covid-19 zlikvidovali a potom vraj zase bude dobre. Ale dobre znamená stretávať sa s ľuďmi bez protivných handier na tvári. Naozaj bude už čoskoro dobre, ako to On sľubuje?
Predseda vlády Igor Matovič uvádza na svojom facebooku nitriansky okres ako vzorový príklad, žiarivý vzor úspechu. Kým po prvom kole plošného testovania tam údajne (slovo „údajne“ používame preto, lebo na jeseň nezávislá evidencia zaznamenala značné rozdiely v porovnaní s oficiálne prezentovanými číslami) zistili 2319 pozitívnych, po druhom kole to vraj bolo len 1106 a po treťom dokonca iba 635.
Pod týmito číslami sa však rozbehla zaujímavá diskusia. Istý diskutér namieta, že to až taká výhra nie je, pretože ak ostalo tých 2319 pozitívnych z prvého testovania doma a druhého kola sa nezúčastnili, tak je to vlastne čistý nárast pozitívnych o 1106. Teda nie pokles na menej ako polovicu, ako tvrdí propagandista, ale naopak nárast o takmer polovicu. Iný diskutér mu oponuje, že treba rátať nie absolútne počty pozitívnych, ale iba tých, ktorí chodia von z domu, a že tento výsledok je úspech, lebo „v obehu“ je nie 2319, ale iba 1106, a najnovšie už len 635 ľudí, ktorí môžu ostatných nakaziť. Nepovedal, či sa aj štatistika mŕtvych bude rátať iba z tých, ktorí chodia po vonku, alebo aj z tých v karanténe…
Diskusia medzi odporcami a zástancami plošného testovania prebieha už dlhé mesiace a do značnej miery sa zacyklila: zástancovia plošné testovanie obhajujú tvrdením, že veď odhaľuje pozitívnych, a teda funguje. Na druhej strane odporcovia zvyčajne nespochybňujú pozitívny fakt, že by sa týmto spôsobom zistil nejaký počet infikovaných, ale hovoria, že sprievodné negatíva tejto metódy (neúmerne vysoká cena, personálna náročnosť, nepresnosť, riziko nákazy priamo pri čakaní na testovanie, atď.) vynulujú, alebo dokonca aj prevýšia jej prínos.
S tým súvisí aj nekonečná diskusia o senzitivite a špecificite antigénových testov a adekvátnosti ich použitia na plošné testovanie, vrátane napríklad teplotného rozpätia ich použiteľnosti a ďalších okolností. Skalní zástancovia antigénových testov sú bombardovaní množstvom argumentov a postupne sa uchyľujú už iba ku svojej mantre, že veď ak sa týmto spôsobom zachránia nejaké životy, tak to stálo za to.
Kto je skutočne infekčný?
V tejto súvislosti sa treba bližšie pozrieť na to, ako to vlastne je s vírusom a jeho zisťovaním. Mnohí odborníci tvrdia, že len malé percento ľudí bez príznakov môže byť infekčných. Tvrdia, že žiadna seriózna štúdia nedokázala opak a vcelku logicky vysvetľujú, že príznaky choroby sú prejavom zápalových reakcií spôsobených ničením buniek napadnutých vírusmi. K dostatočne silnej odpovedi imunitného systému je potrebné veľké množstvo vírusov – kde nie je imunitná reakcia, tam nie je ani dostatok vírusov na šírenie a nakazenie ďalších ľudí. Podľa tohto vysvetlenia teda bezpríznakový človek môže teda byť infekčný iba krátko predtým (deň – dva), ako jeho imunitný systém začne odpovedať na masívny útok vírusu a choroba prepukne navonok.
A teda, antigénové testy, ktoré dokážu zistiť iba určité nadlimitné množstvo vírusu v organizme, do značnej miery v podstate „vykopávajú otvorené dvere“, keď zisťujú, že chorý človek je chorý. Na to sme však nepotrebovali ísť sa dať vŕtať v nose (cena za jedného zisteného pozitívneho vychádza na tisíce eur!), to predsa už cítime aj bez testu. Užitočnosť týchto testov spočíva najmä v možnosti odhaliť infekciu v štádiu prvého jedného či dvoch dní, keď človek o chorobe ešte nevie.
Koho teda odhalia testy?
Inými slovami, testy odhalia len málo takých, ktorí netušia/nevedia o sebe, že sú naozaj chorí. K nim pribalia bezpríznakových neinfekčných pozitívnych a veľký balík tých, ktorí sú falošne pozitívni (to je vrodený nedostatok týchto testov daný samotným princípom, na ktorom fungujú) a naopak, neodhalia mnohých, ktorí sú čerstvo nakazení a čoskoro budú infekční, ale ešte nemajú v sebe dostatok vírusu, aby to test odhalil.
Čo z toho vyplýva? Väčšina ľudí, ktorí sa idú testovať a naozaj sa necítia v pohode, by urobila lepšie, keby mohla rovno ostať doma, relaxovať a neriskovať nakazenie ďalších. A u tých ostatných je to do značnej miery lotéria. Presne toto sú dôvody, prečo mnohí odborníci plošné testovanie populácie zavrhujú ako veľmi pochybné, a prečo je veľmi nerozumné a despotické ľudí vydierať hrozbou pokút a nútiť, hoc aj smrkajúc a kašľajúc, ísť si pre papier, ktorý znamená slobodu.
Matovičovi stúpenci budú prisahať na to, že ak sa týmto spôsobom zachránia nejakí ľudia, tak je to dobrá cesta. A tí druhí zase oponujú, že je to zbytočné mrhanie peniazemi a energiou, ktoré by sa dali využiť lepšie – a tak stále dokola…
Príčina alebo iba spolupôsobiaci faktor?
Ale samozrejme, najväčším sporom je samotná hlavná otázka, ktorá tu je od samotného počiatku koronakrízy, ako to vlastne je s tým rátaním obetí korony. Sú to reálne obete vírusu Covid-19, alebo sú to v skutočnosti zväčša ľudia s inými diagnózami a korona je iba sprievodná okolnosť, viac či menej relevantná?
Tu je obrovský priestor na pochybnosti a špekulácie, internet je zaplavený množstvom rôznych tvrdení a zaručených informácií, z ktorých keby len percento bola pravda, tak by bola celá oficiálna koronová kampaň viac než podozrivá.
Isté je, že kde ide o veľké peniaze a veľkú moc, tam sa oplatí klamať, a preto sa aj zvykne klamať – tak ako sa na druhej strane, žiaľ, zvykne objavovať veľa výmyslov, klamstiev a hlúpostí o veciach, ktoré sú ľuďom ukryté kdesi v mrakoch a dostáva tak priestor fantázia.
Je dôležité rozlišovať: skutočnosť, že vládna junta sa veľmi ochotne našla v role krotiteľa korony, dílera testov a vakcín a despotického manažéra zákazov a „lockdownov“, ešte neznamená, že kto je odporcom junty, musí byť aj absolútnym popieračom korony – lekári, ktorí denne vidia čosi, čo tu predtým nebolo, ľudí zomierajúcich s celkom zničenými pľúcami, o tom vedia svoje. A to všetko zároveň vôbec neznamená, že čosi z toho, čo sa šušká o pôvode korony, jej možnom zneužití a podobných súvislostiach, nemôže byť pravda.
Dôležitý bude až konečný účet
Na konci dňa sa predsa len celú pravdu o nebezpečnosti vírusu Covid-19 dozvieme. Ukážu ju veľké štatistiky úmrtí: ako sa zmenili celkové počty zosnulých v porovnaní s priemermi za predošlé roky. Predbežne zo štatistík zo sveta nevyplýva žiadny významný nárast celkovej úmrtnosti populácií jednotlivých krajín v dôsledku korony, pretože „koronové“ čísla sú stále príliš nízke a ťažko sa odlišujú od bežnej medziročnej štatistickej odchýlky.
Uvidíme čo ukážu štatistiky o ďalší rok – ale zatiaľ aj tento výsledok je odpoveďou na otázku, či doposiaľ boli vynaložené prostriedky adekvátne účelu. Kto zachráni jeden život, zachráni celý svet, hovorí staré židovské príslovie. Lenže nie vždy to celkom platí: pri štatistike úmrtí treba porovnávať konečný výsledok s tým, čo ponúka alternatívne riešenie. A tu musíme zvažovať, či sa oplatí napríklad vynaložiť na nejaké kontroverzné testovanie s veľmi nejasným výsledkom toľko peňazí, za koľko by sa dala postaviť povedzme nová nemocnica, kde by bolo možné dlhé roky zachraňovať ľudí s inými diagnózami. A či to všetko stojí za to, ruinovať ekonomiku a ľudí stresovať a šikanovať zákazmi a pokutami.
Apropo, pokuty. Mnohých ľudí doslova poburuje nielen samotná ich existencia, ale aj šialená výška, ktorá je vo vzťahu k sociálnym a finančným možnostiam priemerných Slovákov doslova vulgárna, asociálna. Ale aj mnohí z tých, ktorí by si takú pokutu mohli dovoliť zaplatiť, sú rozhodnutí tak neurobiť z princípu: chcú vydržať to tie tri roky do volieb nejako naťahovať a počkať na novú vládu, ktorá možno nezaplatené pokuty a exekúcie z tohto titulu (koľko ich bude, páni policajti?) ľuďom odpustí. Pre opozíciu sa tu totiž črtá celkom zaujímavý predvolebný bonus: sľubujeme, že ak nás budete voliť, prvé čo urobíme, zrušíme Matelkove drakonické pokuty za dýchanie a slobodné chodenie. Možno sa nájde dosť pokutovaných voličov, ktorým tých tisíc eur bude stáť za premýšľanie…
Ivan Lehotský
12.9°C
Sobota 
Nedeľa 
Piatok 
Sobota 
.jpg)
.jpg)
