Čo znamená zatknutie Makóa, čo sa deje v pozadí a kto pôjde do basy ďalší

Bratislava 27. septembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák)

V slovenskej politike keď sa do parlamentu nedostali strany ako PS-Spolu, KDH, SNS, Vlasť, maďarské strany, došlo k situácií, že vznikla vláda s ktorou nikto nerátal. Prvýkrát tak oligarchia nemá politické krytie. Matovič ako neriadená strela, Kollár ktorý sa do politiky dostal za vlastné peniaze a Kiska, ktorý stranu opustil, to vytvorilo situáciu, že ak Matovič bude chcieť oligarchiu zavrieť, zdá sa, že mu nič nestojí v ceste. Vyzerá to, že Matovič sa už rozhodol, že to urobí

Minulý týždeň došlo k zatknutiu Ľudovíta Makóa z Kriminálneho úradu finančnej správy. Bežným ľudom to veľa nehovorí, ale kto trochu vidí do zákulisia vie, že ide o bývalého veľmi vysokého predstaviteľa štátnej správy a veľmi dôležitého človeka v systéme, ktorý sa tu vytvoril počas veľmi dlhej vlády Smeru.

Kriminálny úrad finančnej správy je dôležitým subjektom finančnej správy, ktorý disponuje značnými kompetenciami v oblasti odhaľovania a vyšetrovania ekonomickej trestnej činnosti, s orientáciou na porušovanie daňových a colných predpisov, drogovej trestnej činnosti a ochrany práv duševného vlastníctva. Tento úrad vznikol 1. 1. 2012. Jeho vznik pripravil minister financií Ivan Mikloš, ale už 4. 4. 2012 preberal oťaže na ministerstve financií Peter Kažimír zo Smeru, za ktorého bol v roku 2014 inštalovaný do funkcie aj Ľudovít Makóa. V tom čase bol šéfom Finančnej správy František Imrecze.

Ľudovít Makó bol zadržaný vo štvrtok ráno (17. 9.). Makó bol zadržaný vo veľkom štýle v jeho rodnej obci Jelenec v Nitrianskom kraji. Akciu jeho zadržania si policajti pomenovali krycím menom Boží mlyn, čím možno tiež chceli niečo povedať.

Prešiel teda iba týždeň, čo bol Makó vo väzbe, a na verejnosť prenikla informácia z prostredia polície, že je ochotný s políciou spolupracovať a dokonca už sa aj rozhovoril, pričom padať mali mena najvyšších predstaviteľov polície, prokuratúry a pravdepodobne dôjde aj na politikov.

Makó je obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, zločinu obmedzovania osobnej slobody a obzvlášť závažného zločinu vydierania. K trestnej činnosti malo dochádzať dlhodobo a to v rokoch 2011 až 2017. „Dve osoby trestne stíhame za podporovanie zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov a činnosť v jej prospech. V tejto súvislosti sú štyria z obvinených, vrátane zadržaného Ľ. M., stíhaní za obmedzovanie osobnej slobody a Ľ. M. aj za vydieranie. V tejto časti vyšetrovania ide o trestnú činnosť z roku 2011,“ ozrejmil vtedy hovorca polície Slivka.

Z policajných kuloárov prenikli informácie, že Makó bol vzatý do väzby za starú trestnú vec a nie kvôli tomu, kvôli čomu ho reálne chce polícia dostať pred súd. Podľa týchto informácii polícia čaká na nového generálneho prokurátora. Má to súvisieť s obavami, aby prokurátor stíhanie vo veci nezastavil, pretože potom by sa v danej veci nedalo pokračovať.

Podľa týchto zákulisných informácii má byť Makó stíhaný hlavne za niečo úplne iné. Mal byť totiž členom organizovanej skupiny páchateľov, ktorá sa mala zaoberať krytím trestnej činnosti finančného charakteru, najmä malo ísť o vratky DPH.

Zjednodušene povedané skupina vysokopostavených policajtov, prokurátorov a politikov, mala miesto toho aby páchateľov stíhala, teda v tomto prípade hlavne depeháčkarov, kryť ich trestnú činnosť a za to od nich inkasovať podstatnú časť takto získaných finančných prostriedkov. Malo ísť až o 80 % takto protiprávne vybranej DPH. Tieto zinkasované peniaze si mali následne niektorí vysokopostavení členovia policajného zboru a prokuratúry deliť a časť odvádzať politikom.

Ešte jednoduchšie povedané, odbor ktorému Makó velil mal odhaliť depehačkárov a následne ich donútiť za ich nestíhanie platiť výpalné, ktoré si úzka skupina vysokopostavených príslušníkov polície mala rozdeliť.

Pritom nemalo ísť o malú sumu. Na Slovensku sa na vratkach DPH vyberie vraj až okolo 700 miliónov eur na úkor štátneho rozpočtu.

Schému, podľa ktorej mali takéto zločinecké skupiny konať svojho času načrtol prokurátor Špirko. V roku 2018 po vražde Kuciaka vyšiel na verejnosť s tým, ako chcel vyšetrovať rozsiahlu korupciu, ktorá mala viesť až ku vtedy vrcholovým politikom a ministrom Kaliňákovi a Počiatkovi.

Podľa Špirka malo ísť o provízie za tendre a odvody od skupín depehačkárov, ktorých trestnú činnosť mala táto skupina zakryť. Špirko hovoril o objeme 200 miliónov eur.

Špirko čerpal z výpovede daňového podvodníka Vargu, ktorý sa v roku 2016 rozhodol svedčiť a mal mu objasniť schémy, podľa ktorých zločinci postupovali.

Po nástupe novej vlády má polícia rozviazané ruky. Kolotoč zatýkaní sa roztočil. Súdy sú ochotné brať do väzby. V tej tak už okrem Makóa skončil aj zlatotehličkový Kajetán Kičura, je v nej Norbert Bödör, v akcii dobytkár zadržaný finančník Martin Kvietik aj riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch. Okrem nich plno z korupcie podozrivých úradníkov a sudcov.

Vec sa teda vyvíja až nečakane dobre. Ak sa skutočne rozhovoril Makó do väzby budú putovať pravdepodobne ďalší vysokopostavení predstavitelia polície, prokuratúry a možno aj politici.

Že sa Makó rozhovoril nie je vylúčené. Pri týchto korupčný zločineckých skupinách obzvlášť platí, že ak do basy tak všetci.

Myslieť však treba na jednu vec. Polícia musí riadne zabezpečiť dôkazy. Súd nemôže rozhodovať len podľa výpovede človeka, ktorému bolo sľúbené zníženie trestu. Takýto človek je nedôveryhodný a ak jeho tvrdenia nie sú podložené dôkazmi, nič z celého tohto policajného úsilia nebude. Tí čo sú dnes vo väzbe sa z nej postupne budú dostávať.

Jediné čo by potom určite zafungovalo by bola pomsta. A tá, by bola, bez debaty, krutá.

Polícia preto v súčinnosti s prokuratúrou musí dotiahnuť svoj rozbeh pri zatýkaní aj dostatočnými dôkazmi, inak sa hlavné ryby vyšmyknú zo siete a zle dopadnú nie zločinci, ale tí, čo sa ich snažili dostať za mreže.

Karol Kalapik