“Čo vidia konzervatívci v Maďarsku?” – podrobná analýza politiky Viktora Orbána od zahraničného autora

“V Maďarsku stále prevláda pocit normálnosti”. Čo vidia zahraniční konzervatívci v Maďarsku? Na túto otázku sa snaží odpovedať Christopher Rufo, známy mienkotvorca americkej pravice a hlasný kritik prebudeneckých ašpirácií, vo svojej hĺbkovej analytickej správe – uvádza Mandiner

05. 08. 2023 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke Viktor Orbán

Budapešť 5. augusta 2023 (HSP/Hungarytoday/Foto:Twitter)

▶ ❚❚ ↻

Chris Rufo, americký konzervatívny aktivista a komentátor, napísal v časopise Compact rozsiahlu správu a analýzu o objavovaní Maďarska západnou pravicou a o svojich vlastných skúsenostiach z Maďarska.

Chris Rufo v článku “Čo vidia konzervatívci v Maďarsku?” vyjadruje svoj názor na zbližovanie medzinárodných konzervatívnych kruhov a maďarskej vlády.

Rufo hovorí, že “Maďarsko je najkontroverznejším malým národom na svete”.

Zatiaľ čo medzinárodná tlač bije na poplach pred smrťou demokracie, vzostupom európskeho neliberalizmu a nástupom autoritárskej budúcnosti a vykresľuje Viktora Orbána ako xenofóbne, fašistické monštrum, časť pravicovej inteligencie vyzdvihuje Maďarsko ako štít, chváli politiku pravicovej vlády, bráni suverenitu, rodiny, občiansku spoločnosť a národnú identitu.

“Vo vnútri krajiny je atmosféra normálnejšia, než naznačujú tieto polemiky,” vysvetľuje Rufo.

Život beží ako zvyčajne: Ľudia trávia deň prácou, politické strany sa hádajú, všetci sa obávajú inflácie. Napriek Orbánovej povesti v zahraničí väčšina Maďarov podporuje jeho a jeho stranu Fidesz, iní sú proti nemu, ale bez takého zápalu ako americkí novinári a medzinárodné mimovládne organizácie, píše americký komentátor.

Redaktor portálu compactmag.com cestoval z Budapešti do Miškolca a rozprával sa s diplomatmi, novinármi, akademikmi, úradníkmi, študentmi a bežnými občanmi, aby získal komplexnejší obraz o politike Maďarska.

Obnova po páde komunizmu

Rufa najviac zaujímalo, ako sa Maďarsko tri desaťročia po páde sovietskeho komunizmu snaží obnoviť svoju kultúru a inštitúcie, od škôl cez univerzity až po médiá.

Podľa Rufa, maďarskí lídri sú seriózni ľudia, ktorí bojujú proti rovnakým silám ako západní konzervatívci: erózii národnej kultúry, ľavicovým inštitúciám, odmietaniu sexuálnej odlišnosti. “Možno tento boj nevyhrajú, ale ich príbeh stojí za to vyrozprávať.”

Rufo pripomína, že Orbán a Fidesz sú v politike od roku 1989. Ako mladý politik po zmene režimu videl, ako bývalí komunisti sprivatizovali národný majetok a stali sa novými oligarchami. Kúpili si vily v Budíne, zorganizovali občiansku spoločnosť a predali svoje továrne a médiá Nemcom, ktorí nechali bývalých komunistických lídrov na pokoji. Maďari vtedy podľa Rufa žili v demokracii, ale nie v slobode. Ľudia starého režimu stále kontrolovali spoločnosť. Keď sa Orbán v roku 1998 prvýkrát dostal k moci, ešte sa mu nepodarilo rozbiť siete starých poriadkov a v nasledujúcich voľbách prehral.

Uvedomil si, že je v úrade, ale nie pri moci. Mladý, naivný rečník prezrel povrch a prisahal, že sa už nikdy nebude hrať na blázna.”

V rokoch 2002 až 2010 Orbán trpezlivo budoval Fidesz ako vhodnú opozíciu voči vládnucim socialistom. Jeho najväčšou inováciou bolo vytvorenie protištátnych inštitúcií vrátane médií, ktoré by sa mohli postaviť silám bývalých komunistov.

Po návrate k moci po ôsmich rokoch na “púšti”, druhá Orbánova vláda okamžite využila svoju moc na prelomenie hegemónie mäkkej moci socialistov.”

Konzervatívna elita

Dve tretiny Fideszu prijali novú ústavu, ktorá vyhlásila Maďarsko za kresťanský národ, reformovala volebný systém a znížila počet kresiel v parlamente spôsobom, ktorý zvýhodňoval ich stranu. Zaviedli tiež jednotnú sadzbu dane z príjmu a prísnu migračnú politiku.

Autor však tvrdí, že najvýznamnejším Orbánovým činom bol čin, ktorý nie je v zahraničí tak široko uznávaný: pretváral verejné a súkromné inštitúcie, aby vytvoril konzervatívnu protihegemóniu. Týkalo sa to škôl, univerzít, mimovládnych organizácií, médií a vlády. Cieľom je posilniť kultúrne základy Maďarska, rodinný život, kresťanskú vieru a historickú pamäť, vytvorením konzervatívnej elity, ktorá by bola schopná toto všetko udržať.

Ako to vidí autor: Vedúci predstavitelia Fideszu urobili svoje kompromisy, ale nie sú autoritárski, antisemitskí ani diktátorskí.

Podľa Rufa Maďarsko nie je vzorom vo všetkých ohľadoch – v ekonomike chýbajú inovácie, štát príliš kontroluje médiá, pretrvávajúcim problémom je korupcia -, ale kultúrna a rodinná politika Fideszu stojí za pozornosť.

Maďarsko používa progresívne nástroje na konzervatívne ciele,” uzatvára Rufo svoju správu.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru (PZ) v Bratislave bude vo štvrtok (15. 5.) z technických príčin zatvorené. Cudzinci, ktorí majú na tento deň rezerváciu, sa môžu dostaviť na cudzineckú políciu v Bratislave v utorok (20. 5.) alebo vo štvrtok (22. 5.) a budú vybavení. TASR o tom informovala Zuzana Hrabovská z odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ