Čo u nás nesmie chýbať na Štedrý deň?

Slovensko 23. decembra (HSP/Foto: Mária Čapáková)

Narodenie malého dieťaťa je v živote človeka naplnením radostného očakávania. Tešia sa z neho rodičia, starí rodičia, súrodenci aj širšia rodina a priatelia. Všetci s napätím očakávajú, aký ten malý človiečik bude. Čo so sebou dieťa prináša a čo nám dáva, že jeho narodenie sa spája s radosťou? My, ľudia, mávame radosť, keď sa nám niečo podarí, keď nás niekto obdaruje, keď ide všetko podľa našich predstáv.

A keď sa narodí dieťa. Čo nám teda dáva, že z neho máme radosť? Len samo seba. Svoju bezbrannosť, potrebu byť chránené a milované. Dáva nám príležitosť milovať ho. A ak ho milujeme, nerátame čas ani energiu, ktoré doň investujeme.

Rodičia sú svojmu malému potomkovi neustále k dispozícii. Tešia sa z jeho napredovania, majú radosť z jeho prvých zúbkov, z prvých krokov, aj z prvých slov. Dieťa je veľký dar a neprestáva ním byť ani keď rastie, začína chodiť do školy, dospieva… Aj keď dospeje a je z neho mladý muž alebo mladá žena, stále je darom pre svojich blízkych a priateľov. Ja a ty – sme darom pre ľudí, ktorí nás obklopujú doma, v partii alebo v práci. Naše skúsenosti, postoje, nápady, naša blízkosť, úsmev – skrátka všetko, kým sme a čo nás tvorí je darom pre svet, v ktorom žijeme.

Blíži sa Štedrý deň – deň, kedy sa navzájom obdarúvame. Čo u vás nesmie chýbať na Štedrý deň? Túto otázku kládli pred niekoľkými rokmi v jednej rozhlasovej relácii známym osobnostiam – spevákom, hercom, politikom. Odpovede boli rôzne – kapustnica, živý stromček, koledy, darčeky… No odpoveď, ktorá vo mne rezonuje dodnes, zaznela z úst Joža Ráža: „Ježiško. O tom to predsa je.“

Áno, o tom to je. Ježiško – malé dieťa na slame. Čo pre nás vlastne znamená? Ľahko ho prijímame. Veď je taký bezmocný, odkázaný na dary pastierov, chveje sa od zimy a len oslík mu dýcha na nohy. Toto slabé, chudobné dieťa ľudia milujú. Stalo sa symbolom Vianoc. Jeho meno sa spája s hromadou darčekov. A ľuďom dnešného sveta to stačí. Úbohé dieťa. Radšej sa nikdy nemalo stať dospelým. Ľudia by ho milovali stále.

Jeho príchod na svet bol však v skutočnosti bohatstvom. Práve v tom, čo mnohí nechcú prijať. Ježiš sa pre nás stal darom lásky. Priniesol lásku a prežiaril tmu úžasným svetlom z neba. Ale koľkí ľudia si radšej zvolili tmu? Uznávajú Ježiša len ako malé dieťa, ktoré v ich srdciach nenašlo miesto, aby mohlo dospieť. Dospelý Ježiš je totiž príliš nepohodlný, niekedy nebezpečný a náročný. Nech je to radšej dieťa, čo vystiera malé rúčky k matke a nebesky sa usmieva na gýčových obrázkoch. Aké smutné Vianoce pre tých, ktorí mu nedovolili dospieť!

Život Ježiša z Nazareta je pre nás darom od narodenia  v maštali až po smrť na kríži a zmŕtvychvstanie. Je pre nás darom, keď nás krstí Duchom Svätým a odpúšťa nám naše previnenia. Pretože Vianoce nie sú len vtedy, keď v izbe svieti stromček, rozvoniava ihličie, medovníky, keď vonku mrzne, padá sneh a my sa tešíme z darčekov. Ale aj vtedy, keď nás Ježiš očisťuje, keď ho prijímame pod spôsobom chleba, aj keď s ním hovoríme v modlitbe. Pretože všade tam je prítomný so svojou láskou, ktorú nám dáva. Dokonca nám dáva seba. Ježišovým narodením začala veľká škola pokory, poslušnosti, milosrdenstva a predovšetkým lásky. Jeho príchod na zem, medzi ľudí, bol nutný, ale len tí, ktorí mu dovolili dospieť, pochopili skutočný význam Vianoc.

Keď sa tento rok stretneme pri večeri na Štedrý deň, nezabudnime na najväčší dar, ktorý sme dostali.  Pripomeňme si nielen jeho narodenie, ale celý život až po smrť na kríži, zmŕtvychvstanie a udalosti, ktoré nasledovali potom. Dovoľme Ježišovi v našich srdciach dospieť a čaro Vianoc nás bude sprevádzať po celý rok.

Mária Čapáková

Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno