Kyjev 3. apríla 2020 (HSP/Foto:TASR/AP)
Ukrajinský parlament schválil návrh zákona o trhu s pôdou. Signalizuje tento očividne nepriateľský krok proti vôli drvivej väčšiny obyvateľov, že proamerická junta už cíti blížiaci sa koniec?
Ľudia na Ukrajine, už siedmy rok po Majdane obšťastňovanej mohutným prídelom demokracie, prosperity, humanity, ľudských práv, pravdy a lásky, dostanú teraz ďalší dar. Od Medzinárodného menového fondu (MMF) dostanú ďalšiu dlžobu osem miliárd dolárov. Teda presnejšie, oni najskôr dostanú tých osem miliárd ako pôžičku, ale potom ju budú musieť splatiť. Teda ešte presnejšie, tých osem miliárd nedostanú občania, ale vláda v moci miestnych oligarchov, takže sa dá celkom logicky predpokladať, že tie peniaze skončia podobne ako tie z predoškých pôžičiek. Samozrejme, splácať potom budú obyčajní Ukrajinci.
Jednou z kľúčových podmienok pre udelenie pôžičky od MMF však bolo uvoľnenie trhu s pôdou – a to sa práve stalo: ukrajinský parlament v uplynulých dňoch zrušil takmer dvadsaťročný zákaz predaja poľnohospodárskej pôdy.
Nezainteresovaný pozorovateľ by sa mohol spýtať, prečo vlastne prosperujúca (a čoraz prosperujúcejšia) demokratická (a čoraz demokratickejšia) Ukrajina potrebuje od MMF ďalšie peniaze. Vysvetlenie nám priniesol celoeurópsky informačný portál euractiv, ktorý neprajníci nazývajú aj hlásnou trúbou euroatlantickej propagandy. Euractiv k tomu (viac TU) píše: „Ukrajinské hospodárstvo podporujú dohody s MMF aj z dôvodu, že ruská anexia Krymu v roku 2014 uvrhla krajinu do chaosu.“ Pre istotu si to ešte raz zopakujme: „ruská anexia Krymu v roku 2014 uvrhla krajinu do chaosu.“ To naozaj píše renomovaný a objektívny portál euractiv, takže to iste bude pravda.
Teda v dôsledku ruskej „anexie“ Krymu je Ukrajina stále v chaose a potrebuje ďalšiu pôžičku od MMF, ale inak, samozrejme, ako sme už spomenuli, prosperuje a je čoraz ekonomicky zdravšia – a preto nastal ten správny čas umožniť voľne predávať poľnohospodársku pôdu.
Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského by totiž alternatívou k zrušeniu zákazu predaja pôdy bol krach krajiny v dôsledku ekonomického šoku spôsobeného pandémiou. Pripomeňme si, že k dnešnému dňu je na Ukrajine už 897 potvrdených prípadov nákazy koronavírusom, čo by, podľa Zelenského, inak úplne zdravú ekonomiku totálne zruinovalo, takmer tak ako ruská „anexia“ Krymu v roku 2014 – nebyť výpredaja pôdy. Ale našťastie, výpredaj poľnohospodárskej pôdy je to pravé, čo situáciu zachráni a nasmeruje Ukrajinu definitívne na ešte jasnejšiu cestu blahobytu a demokracie.
Podľa nového zákona, ktorý má začať platiť od júla 2021, si pôdu budú zatiaľ smieť kupovať len domorodci, teda sa netreba obávať rozpredaja pôdy cudzincom (jedine, že by tak robili cez biele kone, ako to tam beží doteraz, a ako to poznáme aj z našich končín, ale toto je konšpiračná teória už príliš pritiahnutá za vlasy). Nepochybne si pôdu budú kupovať najmä miestni dedinčania, ktorí nevedia čo so svojimi peknými dôchodkami, a tak budú skupovať pôdu a budú na nej hospodáriť.
Či sa má povoliť kupovanie pôdy aj cudzincom a subjektom so zahraničnými vlastníkmi, o tom sa má už čoskoro uskutočniť referendum. Dúfajme, že keď to médiá ľuďom správne vysvetlia, dobrá vec sa podarí: veď otvorený medzinárodný trh s ukrajinskou pôdou bude znamenať zahraničné investície, a teda konečne ten blahobyt, ktorý už čaká predo dvermi.
Opoziční poslanci vidia celú situáciu inak, hovoria o hrubom porušení zákonov a ústavy. Tvrdia, že teraz pôdu poskupujú oligarchovia, od nich sa dostane do rúk cudzincov a v konečnom dôsledku to ľudí na dedinách ešte viac ožobráči. Poukazujú na to, že po páde železnej opony sa stalo zaberanie pôdy zahraničnými dravcami masovým javom vo všetkých východoeurópskych krajinách, pričom Ukrajina je v tomto smere absolútnym lídrom.
Hovoria o fenoméne takzvaného „land grabbingu“, teda zaberania pôdy vo veľkom rozsahu, ktorému na Ukrajine doposiaľ čiastočne krížilo plány moratórium na predaj pôdy na dvadsať rokov, vyhlásené ešte v roku 2001. Napriek tomuto moratóriu má Ukrajina uzatvorených toľko medzinárodných zmlúv o nákupe alebo prenájme rozsiahlych plôch poľnohospodárskej pôdy so zahraničnými investormi, ako žiadny iný štát na svete.
V médiách sa objavila informácia, že len čo sa podarilo zdokumentovať, spoločnosti so sídlom najmä na Cypre, v Luxembursku a v USA už obsadili na Ukrajine vyše 2,7 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy – to je plocha väčšia ako polovica Slovenska. Aj preto mnohí hovoria v tejto súvislosti o neokolonializme. A aj preto tvrdia, že po otvorení trhu s pôdou ešte len nastane to pravé eldorádo pre neviditeľnú, ale o to hamižnejšiu ruku trhu.
Lenže my vieme, že tieto obavy vôbec nie sú opodstatnené, pretože ukrajinská vláda má ako poradcu nášho Ivana Mikloša a on by ich iste upozornil, keby niečo robili zle. Navyše otvorenie trhu s pôdou veľmi podporuje aj nezištný MMF a rovnako nezištný Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Proti predaju pôdy je v súčasnosti väčšina občanov Ukrajiny (podľa prieskumov 62 percent) a po schválení zákona u uvoľnení predaja pôdy ich tisíce vyšli protestovať do ulíc, došlo aj k zrážkam s políciou. Občania sú podľa ukrajinského mainstreamu vraj štvaní ruskou propagandou, ale napodiv, to isté, čo ľudia, si myslí aj expremiérka a líderka strany Baťkivščyna Julija Tymošenková. Tá obvinila predchádzajúce aj súčasné vedenie Ukrajiny, že „neslúži ukrajinskému ľudu, ale globálnym finančným skupinám, čo znamená, že je úplne pod vonkajšou kontrolou“.
Tymošenková tiež uviedla, že Ukrajina má teraz stratégiu „čo najviac sa zadlžiť a predať aj to posledné, čo zostalo“ a myslí si, že vedenie krajiny zneužilo na prijatie škandalózneho zákona o predaji poľnohospodárskej pôdy situáciu, keď pobúrení obyvatelia nebudú môcť proti tomu protestovať pre obmedzenia prijaté ako prevencia pred koronavírusom.
Prečo si však ukrajinská kompradorská verchuška dovolila urobiť takýto provokatívny krok, ktorý evidentne môže otvoriť stavidlá nespokojnosti občanov a spustiť vlnu, ktorá by proamerickú juntu mohla zmiesť až kamsi na pobrežie pri New Jersey? Nie je to náhodou už signál, že čas sa kráti a treba sa s drancovaním poponáhľať?
Takéto podozrenia konšpiračných teoretikov podporujú aj ďalšie podivné veci. Nielen na Slovensku sa už veľa mesiacov ozývajú občania so správami, že videli (a posielajú aj fotografie) vlaky naložené americkými tankmi a inou podobnou technikou, často v púštnej úprave, ktoré sa pohybujú smerom k ukrajinským hraniciam.
Podobne v uplynulých týždňoch viacero ľudí posielalo k nám do redakcie maily, v ktorých píšu o desiatkach lietadiel letiacich ponad naše územie od západo-juhozápadu smerom na východo-severovýchod. A naopak, veľmi zvláštne vyzerá v týchto dňoch letecké nebo nad Ukrajinou: je takmer prázdne. Áno, letecká doprava sa teraz v dôsledku koronavírusu utlmila všade, ale kým inde ako-tak predsa len čosi lieta, Ukrajina je ostrovom takmer úplného letového pokoja. Cez deň zopár lietadiel preletí, ale v noci nad celým obrovským územím tohto štátu dlhé hodiny nevidno žiadne lietadlo so zapnutým odpovedačom (môžete to sami pozorovať napríklad TU).
Čo tým chceme povedať? Vôbec nič – akýkoľvek záver spájajúci jednotlivé fakty by bol špekulatívny. Jediný opatrný záver, ktorý azda bude namieste, je konštatovanie, že sa tam veci pomaly hýbu určitým smerom, ktorý u mnohých ľudí nevzbudzuje nadšenie. Najbližšie mesiace a roky ukážu, do akej krásy sa projekt „demokratická Ukrajina“ vyvinie.
Ivan Lehotský