“Potvrdzuje sa trend, ktorý sa dá zhrnúť ako účtovanie s politickými stranami a elitami, ktoré sú presvedčené, že môžu – bez ohľadu na názory verejnosti – ťahať káru európskej integrácie a ďalších politík podľa vlastného presvedčenia, podľa ideí nezodpovedajúcich realite,” povedal prorektor Ladislav Mrklas, prorektor CEVRO Inštitútu zameraného na štúdium práva, ekonómie, politológie a medzinárodných vzťahov či bezpečnostných otázok pre Parlamentní listy.
Združenie V4 chcelo pôvodne spoločne vystupovať proti kvótam na migrantov, no pri hlasovaní nakoniec Poľsko “zradilo”. Teraz, po parlamentných voľbách, sa zmenila situácia vo vedení tejto krajiny, takže V4 by mohla očakávať podporu v otázke kvót aj od poľského spojenca.
Mrklas súhlasí, ale podľa neho to bude spojenec “trochu iný”. Vysvetľuje, že “v Poľsku odmietanie kvót a antiimigrační prístup či skeptický postoj voči migrácii vyviera z nejakého hlbšieho presvedčenia”. Nemalo by totiž ísť o populizmus. “Ich politický program je skôr prointegračný, a to aj v migračnej oblasti. Je v tom určitý rozpor. Myslím, že Poľsko sa stane novým lídrom strednej Európy. Aká stredná Európa to bude, sa ukáže v nasledujúcich mesiacoch. Je nutné pripomenúť, že Právo a spravodlivosť bude pravdepodobne vládnuť sama, má absolútnu väčšinu,” podotýka Mrklas.
Volebný výsledok v Poľsku mnohých občanov do istej miery potešil. Iný názor však badať u proeurópskych politikov. Poľská zahraničná politika bola blízka Bruselu, Donald Tusk či doterajšia poľská premiérka Ewa Kopaczová patrili medzi blízkych spojencov Angely Merkelovej. “Pre Angelu Merkelovú je to veľká rana. A rany budú pribúdať. Ak sledujeme nemeckú politickú scénu, vidíme, že kancelárka sa nemôže vyhnúť konfrontácii s verejnou mienkou, ktorá sa pomaly, ale iste pretáča iným smerom. Je to vidieť aj na nervozite v CDU a najmä v CSU,” konštatuje Mrklas.
V prípade Poľska treba spomenúť aj ďalšieho dôležitého hráča, ktorým je Rusko. “Rzeczpospolita” je aj z histórie známa tým, že túto krajinu “príliš nemusí”. Ani zmenou vládnucich politických strán sa podľa Mrklasa v tejto veci nič veľkého nezmení. “Tu je Poľsko konzistentné. Má významné obavy z Ruska, a taktiež obavy napríklad z možnosti nejakého spojenectva rusko-nemeckého,” vraví Mrklas.
Nakoniec však všetko môže byť z poľskej strany celkom ináč, ako Mrklas dodáva: “Nakoniec sa môžeme dočkať určitých prekvapení, pretože ten kurz možno nebude až tak tvrdý – či už voči integrácii, či voči Rusku – ako by sa dalo na prvý pohľad očakávať.”



















