Ukrajina sa pohybuje na tenkom ľadom so svojimi medzinárodnými priateľmi. Je závislá od svojich partnerov, ktorí jej poskytujú vojenskú techniku v hodnote miliárd dolárov, ako aj iné formy humanitárnej a finančnej pomoci, a na boj proti Rusku potrebuje nepretržité a stále väčšie dodávky zbraní. Trvá však na tom, že bojuje nielen za svoje vlastné prežitie, ale aj za Západ,

Najväčší individuálni mecenáši Kyjeva, ako sú USA a Veľká Británia, poskytli Ukrajine viac ako 40 miliárd dolárov. Prisľúbili ďalšie 4 miliardy dolárov na bezpečnostnú pomoc s tým, že budú Ukrajinu podporovať “až do konca”. Fráza “nech to stojí, čo to stojí” sa stala mantrou, ktorá sa často opakuje na verejných zhromaždeniach spojencov hodnotiacich vojnu a vojenské potreby Ukrajiny.

Kyjev opakovane ďakoval svojim partnerom za pomoc, ale v zákulisí sa objavila i frustrácia a pretrvávajúca potreba nových zbraní. Na druhej strane sú vojenské a politické úvahy spojencov a verejná mienka populácie v krajinách Západu. Občas sa tieto svety dostali do rozporu, čo vyvolalo nepríjemné trenice.

Najnovšie sa objavilo napätie v súvislosti s vojenskou stratégiou Ukrajiny a požiadavkami voči NATO. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne rozhneval niektorých spojencov pred posledným júlovým samitom NATO vo Vilniuse. Absenciu časového harmonogramu v súvislosti s chúlostivou otázkou členstva v NATO a “podmienky”, ktoré je potrebné splniť pred vydaním pozvánky na vstup označil za “absurdné”.

Dodatočná podpora Kyjevu

Pre niektorých predstaviteľov vo Washingtone a Londýne bolo Zelenského rozhodnutie povedať svojim verným podporovateľom, že Ukrajina si zaslúži “rešpekt”, keď sa NATO stretlo, aby rokovalo o dodatočnej podpore Kyjevu, krokom cez.

Britský minister obrany Ben Wallace, pravdepodobne nezaťažený svojím blížiacim sa odchodom z funkcie, sa ohradil proti Zelenského komentárom a povedal, že Kyjev by mal mať na pamäti únavu z vojny a skeptikov medzi spojencami, ktorí spochybňujú obrovské množstvo pokračujúceho financovania. Napríklad Spojené kráľovstvo podľa neho nie je skladom Amazonu, ktorý by mohol Kyjevu dodávať nekonečné množstvo zbraní, keď dostane “nákupný zoznam”.

Netreba dodávať, že Zelenského poznámky neboli prijaté príliš pozitívne ani vo Washingtone a denník Washington Post uviedol zdroje, ktoré poznamenali, že americkí predstavitelia boli takí rozhorčení, že krátko uvažovali o zmiernení toho, čo Kyjevu na samite ponúknu.

“Komentáre, ktoré Zelenskyj predniesol pred posledným samitom, nemali vo Washingtone dobrý ohlas… Americká administratíva bola veľmi nahnevaná,” uviedol pre CNBC zdroj oboznámený so záležitosťou, ktorý si želal zostať v anonymite vzhľadom na citlivosť situácie.

“Takže USA dôrazne odporúčajú Ukrajine, aby nerobila určité veci, ale Kyjev ich aj tak robí, pričom ignoruje alebo nerieši obavy USA. A oni prídu do Spojených štátov, Washingtonu a sťažujú sa, že sa nezúčastňujú na rokovaniach NATO,” povedal zdroj CNBC.

Jamie Shea na základe vlastných skúseností z práce v NATO pre CNBC povedal, že podpora Ukrajiny medzi jej spojencami je naďalej silná, ale že samit vo Vilniuse poukázal na zraniteľné miesta a potrebu diplomacie a kompromisu.

Členstvo v NATO nateraz v nedohľadne

Shea uviedol, že Zelenskyj by mal vedieť, že NATO nebude môcť pristúpiť na požiadavky Kyjeva týkajúce sa časového harmonogramu členstva alebo pozvania stať sa členom NATO, kým prebieha vojna. A tým, že Zelenskyj pohrozil bojkotom samitu, zvolil “riskantnú stratégiu”, poznamenal Shea. Nakoniec podľa neho zvíťazili chladné hlavy: “Spojené štáty a spojenci z NATO pracovali nadčas, aby ho presvedčili, že by sa mal pozerať na pohár napoly plný a na všetky veci, ktoré dostáva,” poznamenal Shea.

Shea však poznamenal, že pozícia Ukrajiny je ťažká a že medzi tým, čo Ukrajinci chcú, a tým, čo im Západ dokáže poskytnúť, “bude určite existovať priepasť a občas to vyústi do frustrácie”.

Nielen na diplomatickej úrovni Ukrajina podráždila svojich spojencov. Predpokladá sa, že Kyjev nahneval USA, keď sa rozhodol pokračovať v bojoch o Bachmut, mesto na východe Ukrajiny, ktoré sa už viac ako rok nachádza v epicentre prudkých bojov medzi ruskými a žoldnierskymi silami a ukrajinskými jednotkami.

Pokračujúca protiofenzíva

Ukrajina sa však rozhodla bojovať ďalej, pričom toto rozhodnutie vyvolalo v USA zdesenie, tvrdí Konrad Muzyka, odborník na vojenské spravodajstvo a prezident spoločnosti Rochan Consulting.

“(Výsledkom) však je, že stratili veľa mužov, a to aj veľmi skúsených. Expedovali veľa delostreleckej munície, ktorú by inak použili na túto protiofenzívu, a napokon, spálili veľa hlavní pre svoje delá, čo znamená, že nie sú schopní plne podporovať svoje sily v oblasti Bachmutu.”

V súčasnosti sa zvyšuje očakávanie “údernej” časti stratégie, pričom sa špekuluje, že Ukrajina práve začala vyčleňovať časť svojich rezervných síl vrátane brigád vycvičených a vybavených NATO na veľký nápor v snahe prelomiť ruskú obranu na juhu Ukrajiny.

“Ukrajina sa cíti pod tlakom svojich západných podporovateľov, aby v tejto protiofenzíve ukázala pokrok, aby sebe a nám ostatným dokázala, že túto vojnu možno vyhrať na bojisku,” povedal britský generál vo výslužbe Richard Barrons. “Úplne najhorším výsledkom pre Ukrajinu by bolo, keby vzala tieto neangažované sily a rozbila by ich na prednej strane ruských opevnení, ktoré nedokázala prelomiť. To by bola tragédia tohtoročnej ukrajinskej kampane.”