Členovia združenia Slavica pripomenuli výročie víťaznej bitky našich predkov nad Turkami

Malé a Veľké Vozokany 28. augusta 2019 (HSP/Foto:Miloš Zverina)

Včera si členovia občianskeho združenia Slavica pripomenuli položením pamätného venca výročie víťaznej bitky našich predkov nad Turkami a ich priateľmi z územia terajšieho Maďarska. Miesto kde sa odohrala táto prvá víťazná bitka proti Turkom na území Slovenska, sa nachádza medzi obcami Malé a Veľké Vozokany na mieste odvtedy zvanom Martovo pole, len kúsok od známeho arboréta v Tesárskych Mlyňanoch

Prvý pamätník na počesť bitky dal v roku 1734 postaviť ostrihomský veľprepošt Imrich Eszterházy v roku 1734 a išlo o kamenný obelisk, ktorý ale zničil zub času. Ďalší pamätník bol postavený až v roku 1896 a vytvoril ho sochár Béla Markup z Hámrov. Tento stojí dodnes. Ide o sediaceho bronzového leva otočeného v smere bitky a drviaceho tureckú zástavu (tá chýba) na mramorovom podstavci.

Udalosti predchádzajúce bitke

V auguste 1652, tak ako po ostatné roky, končil na našom území zber úrody a práce spojené z žatvou. A Turci o sile 4000 mužov, pod vedením vezíra Kara Mustafu, kapitána ostrihomskej posádky, s posilou podmanených obyvateľov Esztergomu, Párkáňu, Budína, Pešti, Székesfehérváru, Egeru a Szolnoku sa vydali rabovať do horného Uhorska, napriek tomu že v tej dobe formálne vládol mier, ktorý trval od roku 1606, kedy sa skončila pätnásťročná vojna s Tureckom (1591 – 1606). Toto počínanie nebolo v tomto „mierovom“ čase raritou, bežne dochádzalo k potýčkam medzi hradnými posádkami, vypaľovaniu obcí a ku koristníckym výpravám . Turci prekročili Dunaj, zrejme niekde pri Ostrihome, a vydali sa smerom na pevnosť Nové Zámky, čo mal byť zastierací manéver. Tá, pod velením grófa Adama Forgáča, veliteľa obrany banských miest a Pohronia, za pomoci nemeckých mušketierov a uhorských hajdúchov, ktorí už v pevnosti boli, ich útok hravo odrazila. Proti tureckej presile však mimo pevnosti nemal veľkú šancu. Turci sa preto vydali na sever a rabovali popri rieke Nitre.

Pondelok 26. augusta 1652

V pondelok 26. augusta sa Turci s veľkou korisťou vracali späť a cestou okolo obeda vypálili dediny Tesáre aj Mlyňany a po mostoch cez Žitavu smerovali po hradskej, ktorá bola spojnicou hradov Gýmeš a Tekov (Levice), k Vozokanom cez terajšie tesárske vinice. V tom, keď vyšli na kopec z ktorého vidieť obec Vozokany, spozorovali vozovú hradbu a kresťanské vojsko. Keďže vliekli veľkú korisť museli sa vrátiť späť za Žitavu, kde rozvinuli tábor v ktorom pod dozorom stráží nechali celú korisť – 150 až 300 kresťanských zajatcov a 2000 kusov ťažného dobytka. Znovu prešli cez most, tentoraz ale nešli po hradskej do dediny ale hneď za riekou zišli z cesty a popri Žitave smerovali cez obec Vieska, vŕšok Jovka k Nevidzanom. Pred Nevidzanmi sa turecký batalión preskupil do dvoch vojov a smeroval k hradbe postavenej pri Starom háji. Približne o pol siedmej večer, keď boli Turci na dostrel z pevnosti, začala paľba z kanónov kresťanského vojska. Tá trvala takmer do 22. hodiny. Vojsko, vrátane delostrelcov, vyčkávalo po stranách vozovej hradby. Po ukončení delostreleckej paľby vyrazilo vojsko proti Turkom cez veľkovozokanský chotár Barcová. V mieste stretnutia sa strhla ostrá bitka ktorá trvala do 23. hodiny.

Utorok 27. augusta 1652

Ďalší deň, 27. augusta skoro ráno bitka opäť začala. Turci tentoraz viedli rýchli a priami útok po hradskej na vozovú hradbu pri Starom háji. Turci však nevedeli že ešte včerajšiu noc, hneď po bitke, gróf Adam Forgáč rozposlal okrem hliadok na pozorovanie tureckého tábora aj verbovacie jednotky do okolitých obcí. Miestny obyvatelia, ktorý ešte len minulé dni pocítili turecké rabovanie mali veľkú motiváciu na boj a preto sa zbehli až z 16 okolitých obcí (ich počet však dodnes nieje známi). Táto roľnícka armáda vyzbrojená väčšinou poľnohospodárskymi nástrojmi a to sekerami, vidlami, cepmi a kosami, sa ukryla v Starom háji severne od hradby. Po napadnutí vozovej hradby predným vojom tureckého vojska sa okolo siedmej hodiny ráno zo Starého hája vyrojila roľnícka armáda a napadla zadný voj tureckého vojska. Po tomto útoku bol zranení kôň vezíra Kara Mustafu a ten sa dal na útek a za ním sa pustil aj zbytok tureckého vojska čo spôsobilo chaos a to kresťanská armáda využila a napadla Turkov spoza hradby. Predný voj sa takto ocitol v obkľúčení. Ústup bol nemožný. V boji padlo za celú bitku z tureckej strany asi 800 vojakov, tiež hatvánsky beg Aga Omar, ostrihomský beg Aga Hussein a ďalších 17 popredných tureckých veliteľov. Z kresťanského vojska padlo 48 vojakov vrátane štyroch Eszterházyovcov. Oslobodených bolo asi 150 zajatcov a zajatých 60 Turkov.

Miloš Zverina

Video si môžete pozrieť tu: