Môj profil 
Predplatné
“Je mojou snahou postaviť nemocnicu transparentne, odborne a tak, aby bola prínosom pre Bratislavu a celé Slovensko. Pozývam preto všetkých opozičných poslancov na ministerstvo, ak majú potrebu sa k tomu vyjadriť. Debate sa nebránim, na ministerstve beží dva roky,” deklaroval Čislák s domnienkou, že rezort zvolil najlepšie riešenie (forma PPP projektu) a nikto doteraz neprišiel s alternatívnym návrhom okrem Jozefa Kollára (nezaradený). Ten presadzuje výstavbu cez projekt verejno-občianskeho partnerstva.
Tvrdenia niektorých opozičných poslancov, že s PPP projektom v zdravotníctve nemáme skúsenosť a je preto rizikový, Čislák odmieta. Povedal totiž, že vo svete sú takéto projekty úspešné. “Takéto nemocnice majú v Španielsku, vo Francúzku, v Izraeli či Holandsku,” zdôraznil.
Odmietol tiež vyhlásenia, že súkromník bude mať z nemocnice zisk 15,6 percenta. “Je to výnos a nie zisk a bude to ešte predmetom súťažného dialógu. Je na nás, aby sme v rámci dialógu rozhodli, akú dividendu si môže súkromník vyplácať,” vysvetlil Čislák. Minister zároveň poprel, že by išlo zo strany vlády o privatizáciu, lebo stopercentným vlastníkom nemocnice bude štát.
Nová nemocnica má fungovať v roku 2018, Viliam Čislák vysvetľoval podrobnosti
Výstavba novej nemocnice v Bratislave by si mala pravdepodobne vyžiadať 120 miliónov eur, na vybavenie prístrojmi a informačno-komunikačnými technológiami bude treba ďalších asi 45 miliónov eur. Jej skolaudovanie a spustenie do prevádzky sa plánuje na rok 2018, čo je neskôr, ako hovorili prvotné plány. Vyplýva to z informácie ministerstva zdravotníctva o zámere realizácie výstavby nemocnice, ktorú v parlamente predstavil minister Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) a poslanci ju dnes 75 hlasmi zobrali na vedomie.
Projekt sa má realizovať formou PPP. Ministerstvo už spustilo verejné obstarávanie na výber partnera na výstavbu, financovanie, 30-ročnú prevádzku a údržbu novej nemocnice. Projekt obstaráva prostredníctvom súťažného dialógu. Celkovú cenu zákazky rezort odhadol na 6,3 miliardy eur. Táto suma neobsahuje len predpokladané investície na výstavbu, ale predstavuje i celkový súhrn ročných výnosov súkromného partnera počas 30-ročnej prevádzky. Štát si ponecháva opciu na spolufinancovanie investičných nákladov a majetkovú účasť v nemocnici.
Tržby v prvom roku prevádzky sa odhadujú na 130 miliónov eur. Priemerné investičné náklady predpokladá rezort na asi 14 miliónov eur ročne. Ministerstvo zároveň odmietlo, že by štát išiel dať súkromníkovi 6,3 miliardy eur, ktoré sa spomínajú v oznámení o verejnom obstarávaní. “Táto suma nie je zisk, sú to výnosy. Čiže suma bez zaplatených nákladov na platy zamestnancov, prevádzku nemocnice,” vysvetľuje sa v materiáli.
Rezort v ňom okrem iného obhajuje aj formu výberu koncesionára cez súťažný dialóg, ktorú niektoré médiá označujú ako najhoršiu z pohľadu transparentnosti. “Práve pomocou súťažného dialógu budeme môcť so všetkými relevantnými stranami pripravovať súťažné podklady. Súťažný dialóg je jednou z možností výberu partnera, odmietame stanovisko, že ide o netransparentný postup,” píše sa v správe.
Skončenie súťažného dialógu ministerstvo predpokladá na august tohto roku, súťažné podklady chce finalizovať do konca septembra. Následne vyzve uchádzačov na predloženie konečných ponúk. Ich vyhodnotenie a vyhlásenie víťaza sa plánuje na polovicu decembra. Podpísanie zmluvy a začiatok stavebno-plánovacej fázy koncesionárom sa plánuje na jar 2016.
Ministerstvo v správe vysvetľuje tiež počiatočné utajenie štúdie uskutočniteľnosti projektu, čo mu vyčítali viacerí opoziční poslanci. “Zverejnením štúdie sme nechceli dať potenciálnym záujemcom do rúk informácie o stratégii ministerstva. Hneď, ako sme oznámili verejné obstarávanie, celú štúdiu sme odtajnili,” obhajuje sa rezort. Odmietol tiež tvrdenia, že by malo ísť o súkromnú nemocnicu, keďže ju bude priamo vlastniť štát.
Proti projektu ostro vystupovala v pléne opozícia. Miroslav Kadúc (OĽaNO) napríklad vláde vyčítal, že sa opiera o štúdiu uskutočniteľnosti za 740.000 eur bez DPH, ktorá však obsahuje viacero chýb. Navrhol preto uznesenie pléna, aby bola štúdia vrátená na dopracovanie. V hlasovaní však neuspel. Svoj návrh nepresadil ani Jozef Kollár (nezaradený). Ten žiadal zastavenie prác na projekte, porovnanie všetkých možností výstavby, vrátane použitia verejno-občianskeho partnerstva a výber najvýhodnejšieho modelu.
Údaje v štúdii spochybňoval aj Daniel Lipšic (nezaradený). Povedal totiž, že najskôr bol zadefinovaný výsledok a potom sa prispôsobila metodika, ktorá bola v analýze využitá. Exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik upozorňoval, že SR s PPP projektom v zdravotníctve skúsenosti nemá, a tak je tu možnosť, že zlyhá. Preto volal po dôkladnej odbornej a politickej kontrole.
Nová nemocnica má byť súčasťou projektu BioMedParku, ktorý počíta s vybudovaním univerzitnej nemocnice, biomedicínskeho vedeckého parku SAV, nových priestorov Lekárskej fakulty a Farmaceutickej fakulty UK. Zariadenie má stáť v súčasnom areáli Nemocnice sv. Michala na bratislavskej Patrónke. Projekt počíta s približne 880 lôžkami, ročne má nemocnica zvládnuť 44.000 hospitalizácií, 875.000 návštev v ambulanciách, 610.000 diagnostických výkonov a 47.000 operácií.
Potrebu jej výstavby ministerstvo zdôvodňuje súčasnou zastaranou infraštruktúrou nemocníc na Slovensku. Rezort preto považuje projekt výstavby nových nemocníc za kľúčovú podmienku zvýšenia kvality, efektívnosti a produktivity. Dlhodobo najkritickejšia situácia z hľadiska stavu infraštruktúry je v Bratislave, upozorňuje sa v správe.
ml
.JPG)
.jpg)
.jpg)
