Peking 8. januára (TASR) – Na protest proti vládnej cenzúre sa dnes zišli pred redakciou populárneho týždenníka Nan-fang čou-mo (Týždenník juhu) v meste Kuang-čou stovky demonštrantov, ktorí vykrikovali slogany na podporu členov redakcie a slobody tlače v krajine. Podporu kolegom vyjadrilo už viacero čínskych periodík, uviedla britská spravodajská spoločnosť BBC.
Ako informovala agentúra AP, pred redakciu prišli aj prívrženci vládneho režimu, ktorí sa dostali do ostrých slovných sporov s ostatnými účastníkmi demonštrácie. Tí k budove priniesli žlté chryzantémy, aby kvetmi symbolicky vyjadrili smútok nad "smrťou slobody tlače," informovala stanica Euronews.
"Týždenník juhu sú jediné noviny, ktoré sú schopné napísať pravdu," uviedol jeden z prítomných aktivistov. "Sme veľmi nahnevaní, že boli cenzurované…dúfame, že táto krajina môže mať slobodu médií a zrušiť nový cenzorský systém," dodal.
Redaktori týždenníka sa dnes stretli s oficiálnymi predstaviteľmi propagandistického oddelenia, aby našli spôsob riešenia ich sporu ohľadom cenzorských zásahov do úvodníka novoročného vydania, ktorý obsahoval okrem iného aj výzvu na rešpektovanie ústavných práv a slobôd. Cenzor úvodník bez konzultácie s novinármi zamenil tak, že vyznel ako óda na úspechy Komunistickej strany Číny.
Redaktori so zástupcami miestneho propagandistického oddelenia rokujú aj o tom, či týždenník vyjde vo štvrtok, ako obvykle, a v akej podobe, keďže novinári chcú, aby obsahoval aj list čitateľom na vysvetlenie súčasnej situácie. Podľa nemenovaného redaktora chcú dosiahnuť aj zrušenie cenzorských zásahov do textu a odvolanie hlavného cenzora a šéfa propagandistického oddelenia oblasti.
Zásah do vydania jedného z najliberálnejších denníkov v Číne vyvolal protesty čitateľov a verejnosti. Tí podpisujú otvorené listy čínskemu vedeniu, aktivizujú sa aj vplyvní ľudia, ktorí periodiku vyjadrujú podporu verejne či vo svojich blogoch. Stovky ľudí prišli pred sídlo redakcie nielen dnes, ale aj v pondelok.
Udalosť v Kuang-čou sa stala zámienkou pre represie úradov voči opozičným aktivistom. Ako napísala agentúra AP, redaktori týždenníka komunikujú s kolegami zo zahraničia len s prísľubom zachovania anonymity, pretože vedenie im informovania zahraničných médií zakázalo. Aktivistu Wu Weja zasa polícia varovala pred účasťou na dnešnej demonštrácii po tom, ako vo svojom mikroblogu uverejnil fotografie z pondelkového protestu. Navyše, jeho účet v sociálnej sieti dali úrady zablokovať, napísala AP.
K udalosti sa v noci na pondelok vyjadrilo aj americké ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého je cenzúra nekompatibilná s ašpiráciami Číny na budovanie modernej ekonomiky a informačnej spoločnosti. Hovorkyňa rezortu Victoria Nulandová označila za zaujímavé, ako sa teraz Číňania chopili svojho práva na slobodu vyjadrovania. "Dúfame, že si to všimla aj čínska vláda," dodala hovorkyňa.
Čínske médiá v posledných rokoch v oveľa väčšom rozsahu informujú o celebritách či športovcoch, ale cenzúra v textoch venovaných politickým témam je stále prítomná, aj keď vedenie krajiny popiera jej existenciu ako takú.