V Španielsku vládne stimuly v oblasti “zelenej” energie priťahujú zahraničné investície a Čína je na love.

Španielsko, ktoré sa podieľa na plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja Agendy 2030 OSN, zaviedlo stimuly na investície do obnoviteľných zdrojov energie, stimuly, ktoré ponúkajú 100 % amortizáciu, ak solárny alebo veterný projekt nahradí fosílne zdroje energie. Tieto stimuly sú súčasťou úsilia španielskej vlády o oživenie Národného integrovaného plánu pre klímu a energetiku (Plan Nacional Integral de Energía y Clima) rozšírením infraštruktúry veterných a solárnych panelov.

Čínsky gigant v oblasti veterných turbín Goldwin teraz cíti krv vo vode. Ako zdôraznil Carlos Perona, model EÚ pre ekologický prechod si vyžaduje, aby “vývoj, výrobu a distribúciu príslušných technológií vykonávali subjekty s veľkými úsporami z rozsahu”, a presne to sa deje v Španielsku. V štádiu prípravy sú projekty pripravené na výstavbu – práva na energetickú sieť, stavebné povolenia – pre ktoré sa už pripravili investičné spoločnosti s cieľom predať tieto papierové projekty spoločnostiam, ako je Goldwin.

Španielske noviny Invertia uvádzajú, že gigant Xinjiang Goldwind Science & Technology, všeobecne známy ako Goldwind, pristál v Španielsku a hľadá investičné príležitosti na trhu projektov obnoviteľných zdrojov. V polovici júla delegácia tejto spoločnosti navštívila Španielsko.

“V Španielsku je celkom dobrý trh na kúpu veterných aktív ‘pripravených na výstavbu’, pričom počet kladných environmentálnych povolení už dosiahol 12 GW, ale pribúdajú ďalšie, pričom v nasledujúcich dvoch rokoch budú žiadosti až o 20 GW,” vysvetľujú zdroje zo španielskeho veterného sektora pre spoločnosť Invertia.

Spoločnosť Goldwind je výrobcom turbín. Výstavba v regióne, kde je možné predávať ich výrobky, má dobrý ekonomický zmysel, ale výroba na európskej pôde je pre ňu ešte výhodnejšia. Zabije to dve muchy jednou ranou. Obohacuje čínsku ekonomiku a zároveň znižuje španielsku.

Na jednej strane je nákup čínskej technológie nevyhnutný vzhľadom na prognózy EÚ týkajúce sa ekologického prechodu. “Plány EÚ, ako napríklad priemyselná Zelená dohoda, sa snažia posilniť priemyselnú základňu EÚ pre čisté technológie, takže by dávalo zmysel, keby Goldwind nielenže chcel kúpiť veterné elektrárne alebo sa snažil predávať svoje stroje v Európe, ale mohol by ich tu aj vyrábať,” dodali tie isté zdroje.

Na druhej strane budú španielske spoločnosti vytlačené a nútené ustúpiť iným, v tomto prípade čínskym hnacím motorom ekologického prechodu. Odborník z veterného sektora pokračoval, že tento trend je “veľmi znepokojujúci, pretože v okamihu, keď kúpia projekty, budú do nich chcieť umiestniť svoje vlastné veterné mlyny, čo zníži trhový podiel európskych výrobcov veternej energie, ako je dánska spoločnosť Vestas, nemecký Siemens Gamesa alebo hispánsko-nemecký Nordex, aby som spomenul len tie najdôležitejšie.”

Paradoxom je, že spoločnosť Goldwind sa zrodila v roku 1989 vďaka grantu vo výške 3,2 milióna dolárov (2,8 milióna eur), ktorý jej udelila dánska vláda a ktorý bol použitý na výstavbu prvej veternej farmy v Číne.

Goldwind sa odvtedy stal najväčším výrobcom veterných turbín na svete vďaka obrovskému miestnemu trhu, uvádza Invertia. V minulom roku spoločnosť dodala projekty v hodnote 12,7 GW, z ktorých takmer 90 % bolo inštalovaných v Číne. A len pred niekoľkými mesiacmi sa jej podarilo prekročiť 100 GW celosvetovej inštalovanej kapacity, čo zodpovedá 11 % svetovej inštalovanej kapacity veternej energie.

Bola by to druhá spoločnosť vyrábajúca veterné turbíny, ktorá vstúpila na španielsky trh. Vodná elektrárenská spoločnosť China Three Gorges je už v Španielsku prítomná a má mimoriadne silný podiel na trhu v Portugalsku.

Španielsko – a čoskoro aj ďalšie európske krajiny – budú musieť čeliť podobnej dileme: kde sa končí mandát na “záchranu planéty” a kde sa začína zánik národnej suverenity? Začína byť zrejmé, že politiky čistej nulovej spotreby posilňujú čínsku pokladnicu, zatiaľ čo z cieľov, ktoré si EÚ stanovila splniť v oblasti úspory planéty, sa dosiahlo len málo, čo ilustruje scenár, ktorý sa týka priemyslu solárnych panelov v Španielsku.

Podľa investigatívnej organizácie Environmental Progress Čína za posledných desať rokov dosiahla trhovú koncentráciu v sektore výroby solárnych panelov a predbehla sektor, ktorému kedysi dominovali Nemecko, USA a Japonsko.

O dôsledkoch tohto posunu sa hovorí len zriedka. Obrat od západnej kontroly nad ich trhom k východnej je nepríjemný a pochybný. Výskumníci, ktorí sa obťažovali skúmať uhlíkovú “stopu” solárnych panelov vyrábaných v Číne, by ťažko obhájili ich implementáciu na Západe, keďže Čína sa dostala na vrchol trhu vďaka tomu, že sa spoliehala na lacné uhlie a lacnú pracovnú silu, prácu vykonávanú za podmienok, ktoré by v európskej krajine neboli povolené kvôli porušovaniu ľudských práv a politike čistej nuly. Najväčšia svetová databáza o vplyve obnoviteľných zdrojov energie na životné prostredie – Ecoinvent – nezaznamenáva žiadne údaje z Číny, hoci Čína v súčasnosti tvorí 40 % trhu s fotovoltaikou a predpokladá sa, že jej podiel bude rásť.

Dôsledky boli nielen hospodárske, ale aj ľudské a environmentálne. Snaha EÚ o dosiahnutie nulovej čistej spotreby sa opiera o nepravdivé údaje. V skutočnosti je “uhlíková stopa”čínskych solárnych panelov pravdepodobne 3 – 4-krát väčšia ako odhady Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorý sa opiera o správy z neúplného súboru údajov, ktoré zverejnila spoločnosť Ecoinvent. IPCC odhaduje podľa správy Environmental Progress,

Fotovoltaika predstavuje 48 gCO2/kWh. Ako však uvidíme ďalej, nové vyšetrovanie, ktoré začal taliansky výskumník Enrico Mariutti, naznačuje, že toto číslo je bližšie k 170 až 250 gCO2/kWh, v závislosti od energetického mixu použitého na napájanie výroby fotovoltaických panelov. Ak je tento odhad presný, solárna energia by sa nedala porovnať so zemným plynom, ktorého emisie sa pohybujú okolo 50 gCO2/kWh so zachytávaním uhlíka a 400 až 500 bez zachytávania uhlíka.

Enrico Mariutti patrí k niekoľkým tisícom odborníkov, ktorí si uvedomujú veľký podvod páchaný v mene vedy. Dr. John F. Clauser, popredný fyzik a nositeľ Nobelovej ceny, bol nedávno deplatformovaný MMF za svoj skepticizmus: “Populárny príbeh o klimatických zmenách odráža nebezpečnú korupciu vedy, ktorá ohrozuje svetové hospodárstvo a blahobyt miliárd ľudí.”

Zelená politika EÚ nie je ani zďaleka nevinná.

Zdá sa, že Španielsko v rámci svojej snahy o ekologizáciu predalo okrem vlastníckych práv aj svoje finančné zázemie, čím ohrozilo svoju integritu a možno aj suverenitu. Ako varoval Perona, “existuje reálne nebezpečenstvo, že to bude fungovať tak, že sa zvýši nerovnosť, keďže expanzívna menová politika živí štedré finančné toky, ktoré smerujú kapitál k etablovaným (často neeurópskym) partnerom.”

PREČÍTAJTE SI EŠTE

The Economist: Číne je koniec – nemá infláciu!

Čína bude profitovať z toho, že globálny juh lobuje proti uhlíkovým tarifám EÚ