Čína pokračuje v nakupovaní zlata. Uskladňuje ho dosť čudným spôsobom, skrýva údaje o množstve, ktoré má, ale čoskoro to prezradí

Peking 11. novembra 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Thomas Kienzle)

Pokračuje kovbojka s čínskym zlatom. Experti poukazujú na to, že Čína v ostatnom období nakupuje zlato vo veľkom množstve. Údaje o tom, koľko v skutočnosti zlata má, však skrýva. Niektorí odborníci sa pokúsili zistiť, ako to v skutočnosti je

Nik nepochybuje o tom, že Čína má obrovské zásoby zlata a pokračuje v jeho nakupovaní vo veľkom množstve. Je to jasné: zlato je to oveľa zaujímavejší artikel ako prázdne, nič neznamenajúce, zelené “papieriky” – doláre. Čína radikálne zmenila svoju valutovú politiku.

V októbri Národná banka Číny pridala do svojich zásob ďalších 14 ton zlata. Ešte v júni sa prešmykli správy, že čínske zlaté zásoby tvoria 1658 ton, pričom iba v priebehu júna pribudlo „na sklad“ neuveriteľných 600 ton! V júli “uskladnili” ďalšie 19,3 tony, v auguste ešte 16 ton atď. Ako v priebehu mesiaca dokázala Čína zhromaždiť obrovské, takmer neuveriteľné množstvo zlata? Experti prišli aj na to…

Predovšetkým poukazujú na to, že Čína starostlivo skrýva údaje o reálnom množstve zlata, ktoré má. Prízvukujú, že tých 1658 ton, je iba fikcia. V skutočnosti má Čína minimálne dvojnásobok – viacerí sa zhodujú na tom, že čínske zlaté zásoby tvorí viac ako 3500 ton najvzácnejšieho kovu. Tieto informácie Peking však nemieni prezradiť, pretože sa obáva destabilizácie trhu. Ďalšou príčinou je to, že môže dôjsť k prudkému zhoršeniu vzťahov medzi USA a Čínou, ak sa americkí bankári a politici dozvedia, že Peking má v skutočnosti oveľa väčšie zásoby zlata, budú mať obavy z priameho útoku na dolár.

Experti prízvukujú, že Číne vyhovujú súčasné nízke ceny zlata a horúčkovito ho nakupuje. Čína čiastočne musela prezradiť “veľké tajomstvo”. Viacerí experti už tušili, ako to v skutočnosti je a podozrievali Čínu v manipulácii s číslami a zavádzaní svetovej verejnosti. Súhlasili s tým, že Čínska banka môže mať „iba“ tých 1658 ton, ale zdôrazňovali, že je to iba časť čínskych zásob zlata. Ako je to možné?

Závoj tajomstva trochu pootvoril najvyšší čínsky predstaviteľ, prezident a generálny tajomník Ústredného výboru komunistickej strany Číny Si Ťin-pching. Priznal, že “niektoré aktíva v cudzej mene boli odovzdané na ochranu domácim bankám, spoločnostiam a fyzickým osobám.“ V preklade z diplomatickej čínštiny to znamená, že obrovské množstvo zlata, vlastníkom ktorého je Národná banka Číny, sa v súčasnosti nachádza v trezoroch tretích osôb – bánk a spoločností.

Čínska Národná banka poctivo uvádza čísla – koľko zlata má vo svojich trezoroch, ale pritom mlčí o tom, koľko zlata, ktorého je vlastníkom, sa nachádza v iných domácich bankách a spoločnostiach. Tým veselo manipuluje s číslami. Avšak v prípade núdze tieto zásoby zlata môže veľmi rýchlo premiestniť do svojich trezorov. Experti sú presvedčení, že to sa stalo aj v júni tohto roka: z nejakého dôvodu Číňania potrebovali “presťahovať” obrovské množstvo zlata z domácich bánk do Národnej banky Číny. Čo aj urobili…

Experti pripomínajú, že v súčasnosti Čína zvyšuje svoje zásoby zlata v priemere o 15 – 20 ton mesačne. Domnievajú sa, že nie vždy ide o nákup “nového zlata”. Jednoducho časť zlata premiestňuje z domácich bánk do Národnej banky Číny a tým ho vlastne “legalizuje”. Experti sú presvedčení, že postupne Čína takto zlegalizuje všetky svoje zásoby zlata, a potom sa verejnosť dozvie presné čísla – koľko zlata sa v skutočnosti nachádza v trezoroch Národnej banky Číny.

Eugen Rusnák