Rokovania o komplexnej investičnej dohode EÚ–ČĽR začali v roku 2014. Dohoda sa má stať jednotným mechanizmom regulujúcim investičnú spoluprácu Číny s členskými krajinami EÚ a nahradiť všetky platné bilaterálne dohody o čínskych investíciách s európskymi krajinami.
Dokument má napomôcť uľahčeniu prístupu na čínsky trh pre investorov z EÚ a naopak – na európsky trh pre čínske spoločnosti.
Predpokladá sa odstránenie diskriminačnej praktiky voči zahraničným investorom, vytvorenie mechanizmov ochrany investícií a zabezpečenie rovnakých pravidiel hry pre zahraničné a domáce spoločnosti a tiež stimulácia stabilného ekologického rozvoja (sustainable development), oi. dodržiavanie základných ekologických a pracovných noriem investormi.
Pre Európsku úniu má táto dohoda strategický význam nielen v ekonomickom, ale aj v politickom kontexte. Brusel nie je veľmi spokojný s tým, že Čína aktívne rozvíja dvojstranné vzťahy s európskymi krajinami, a obchádza často nadštátné mechanizmy EÚ. A s krajinami strednej a východnej Európy zriadil Peking formát spolupráce v rámci samitu 17+1.
Čína tiež krajinám strednej a východnej Európy navrhuje vytvorenie spoločného sekretariátu v rámci formáte 17+1, čo pripomína vytvorenie plnohodnotnej medzinárodnej organizácie.
Zatiaľ sa Čína obmedzila na založenie fondu infraštruktúrnych investícií 17+1. Vyspelé západoeurópske krajiny sa obávajú rýchleho rastu ekonomického a politického vplyvu Číny v tomto regióne. Z tohto dôvodu chcú v Bruseli zriadiť s Čínou nadštátné mechanizmy, ktoré by regulovali všeobecne obchodne hospodársku a investičnú spoluprácu ČĽR s členskými krajinami EÚ.
Rokovania o komplexnej investičnej dohode EÚ a ČĽR však pokračovali pomaly. Po prvé strany narazili na určité rozpory, kedy začali prerokovávať konkrétne znenie dohody. Brusel bral negatívne skutočnosť, že mnoho odvetví v Číne je pre zahraničné investície uzavretých.
Určité ťažkosti vyvolávali taktiež čínske pravidlá kontroly pohybu kapitálu. Neurovnané zostali mechanizmy ochrany práv intelektuálneho vlastníctva a transferu technológií, a táto otázka je teraz pre Európanov obzvlášť chúlostivá, pretože hlavný súper EÚ, ktorým sú USA, z toho urobil obchodnú vojnu.
Mimochodom tiež kvôli počínaniu USA bola investičná dohoda EÚ–ČĽR zmrazená. V rokoch 2018 a 2019 vystúpila pre Peking do popredia nutnosť urovnania obchodných rozporov s USA. Až do konca roka 2019 prebiehali rokovania s EÚ pomaly, pretože Čína nasadila všetky sily na uzavretie “dohody prvej fázy“ s USA. Nešlo ani o priority. jednoducho bez istoty na čínsko–americkej fronte bola komplikovaná ďalšia práca na dohode Čína–EÚ, povedal v rozhovore pre Sputnik odborník z Ústavu svetovej ekonomiky Čínskej akadémie moderných medzinárodných vzťahov Chen Fengying.
“Nemyslím si, že existuje nejaká priorita v rokovaniach Čína–USA alebo Čína–EÚ. Avšak v podmienkach, kedy už bola dohoda prvej fázy s USA podpísaná, je pre Čínu jednoduchšie rokovať s EÚ. Okrem toho už má dohoda o ochrane investícií určitú základňu. V minulom roku prebiehala séria rokovaní ČĽR–EÚ, oi. o ochrane zemepisných označení. Takže si myslím, že za existencie určitej základne a podmienok sú teraz investičné rokovania v aktívnej fáze,” uviedol.
Veľké nádeje na pokrok v dohode sa vkladali do samitu EÚ–Čína v Lipsku, ktorý sa mal konať v septembri. Nemecko ešte v minulom roku vyhlásilo vzťahy s Čínou za prioritnú otázku v rámci svojho predsedníctva v EÚ, na ktorého obdobie samit pripadal.
Kancelárka SRN Angela Merkelová pozvala na samit predsedu ČĽR Si Ťin–pchinga. Zvýšenie úrovne stretnutia (v minulých rokoch viedol čínsku delegáciu na samite EÚ–Čína premiér Štátnej rady ČĽR Li Kche–čchiang) privádzalo na myšlienku, že samit v Lipsku sa má skutočne stať prelomovým vo vývoji vzťahov EÚ s Čínou.
Epidémia koronavírusu však usporiadanie samitu ohrozuje. Žiadne konkrétne rozhodnutia zatiaľ nie sú učinené, teraz je ale ťažké predpovedať, či sa podarí zastaviť šírenie epidémie v Európe do tohto termínu, hovorí odborník Chen Fengying.
“Najväčšou prekážkou je v súčasnej dobe šírenie epidémie koronavírusu v Európe. Je za prvé v špičke, za druhé sú možnosti členských krajín EÚ čeliť epidémii veľmi rôzne. Iných prekážok pre uzavretie dohody je celkom málo. Veľmi dôležité otázky – o ochrane zemepisných označení a ochrane intelektuálneho vlastníctva – sa už diskutovali v minulom roku. Čína okrem toho stále viac otvára svoju ekonomiku pre vonkajší svet a posilňuje úlohu trhových mechanizmov. Takže si myslím, že aspoň na čínskej strane zostáva celkom málo prekážok,” povedal expert.
Čína urobila skutočne veľké kroky v ústrety zahraničným investorom. V minulom roku bol značne skrátený zoznam sektorov, do ktorých sú zahraničné investície zakázané. Čína povoľuje obmedzenie prístupu zahraničného kapitálu do bankového a poisťovacieho sektora a do sféry brokerských služieb. A konečne v minulom roku bol prijatý nový zákon o zahraničných investíciách, ktorý má dať rovnaké práva zahraničným a domácim spoločnostiam na čínskom trhu.
Takže ak sa podarí dostať pod kontrolu epidemiologickú situáciu, sú k dispozícii všetky dôvody domnievať sa, že komplexná investičná dohoda EÚ–Čína bude do konca roka uzavretá. A samit v Lipsku za predsedníctva Nemecka má tento proces stimulovať.
Po prvé Nemecko tým získa viac politických bodov v očiach svojich spojencov ako krajina, ktorá konsoliduje pozície EÚ vo vzťahoch s ČĽR. Okrem toho je Čína pre Nemecko najdôležitejším obchodným partnerom a v podmienkach krízy potrebuje na export orientovaná ekonomika SRN rozšírenie odbytiská. S ohľadom na to, že podľa predpovedí MMF utrpí Čína v terajšej kríze najmenšie straty a stane sa lokomotívou rastu pre mnoho krajín, nenechá si Nemecko ujsť možnosť pripojiť sa k tomuto vlaku.