Zatiaľ čo Spojené štáty zostávajú dominantnou mimoregionálnou superveľmocou, keďže hrozí, že vojna medzi Hamasom a Izraelom sa rozšíri na širšie územie, rastúca prítomnosť Číny na Blízkom východe vyvoláva dôležité otázky o tom, ako si Čína predstavuje svoju reakciu na krízu.

Peking, ktorý má úzke vzťahy s Izraelom a slušné vzťahy s hlavnými palestínskymi a libanonskými aktérmi vrátane Hamasu a Hizballáhu, má v postmaoistickej ére pomerne vyváženú zahraničnú politiku medzi Izraelom a arabskými aktérmi. Vedenie vojny zo strany Izraela však tlačí Peking k zaujatiu čoraz viac propalestínskeho postoja, čo môže poškodiť jeho vzťahy s Tel Avivom.

Hlavné záujmy Číny

V konečnom dôsledku Čína chce na Blízkom východe viac ako čokoľvek iné stabilitu. Tento región je mimoriadne dôležitý pre úspech iniciatívy Pásmo a cesta, ktorá bude čeliť vážnym problémom, ak budú región naďalej sužovať vojny.

Aby Čína pomohla stabilizovať najmä Perzský záliv, zohrala pred takmer ôsmimi mesiacmi katalyzujúcu úlohu pri opätovnej normalizácii diplomatických vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom. Teraz eskalujúci konflikt v Izraeli a Palestíne a pozdĺž izraelskej hranice s Libanonom vyvoláva v Pekingu rastúce obavy z možnosti rozsiahlejšej vojny. Peking vyzval na prímerie, po ktorom by nasledovalo trvalé politické riešenie konfliktu založené na realizácii dvojštátneho riešenia pre Izraelčanov a Palestínčanov ako najlepšieho postupu.

Mnohostranné a komplikované bilaterálne vzťahy Číny a Izraela sa vyvíjali celé desaťročia. Za vlády predsedu Mao Ce-tunga (1949 – 1976) Čína podporovala ľavicové a “radikálne” arabské režimy – konkrétne Alžírsko, Egypt, Južný Jemen a Sýriu – ako aj národnooslobodzovacie hnutia na Blízkom východe vrátane palestínskeho boja. Naopak, Mao považoval Izrael za základňu západného imperializmu v arabskom svete.

Od nadviazania diplomatických vzťahov medzi Pekingom a Tel Avivom v roku 1992 však hospodárske vzťahy medzi Čínou a Izraelom prekvitajú v nespočetných odvetviach vrátane technológií, infraštruktúry, cestovného ruchu, zdravotníctva, vzdelávania, logistiky, prístavov a kozmetiky. Medzi oboma krajinami existuje aj vojensko-technická výmena, ktorá siaha do 80. rokov minulého storočia. Čínsko-izraelské vzťahy sa prehĺbili do takej miery, že predstavitelia USA vyvíjali tlak na Tel Aviv, aby ochladil svoje vzťahy s ázijským gigantom.

Napriek týmto hlbokým hospodárskym vzťahom sa však Čína postavila proti izraelskej okupácii palestínskeho a sýrskeho územia mimo hraníc uznaných Organizáciou Spojených národov a kritizovala jeho predchádzajúce bombardovacie kampane proti Gaze, Sýrii a Libanonu. Na rozdiel od Izraela, Spojených štátov a niektorých ďalších západných štátov Čína odmietla označiť Hamas a Hizballáh za teroristické organizácie a namiesto toho ich považuje za legitímnych zástupcov častí obyvateľstva v Palestíne a Libanone.

Peking reaguje na prekvapivý útok Hamasu

V reakcii na bezprecedentný vpád Hamasu do južného Izraela 7. októbra a následnú izraelskú bombardovaciu kampaň v Gaze Peking zdôraznil tri hlavné posolstvá. Po prvé, odsúdil všetky útoky na civilistov. Po druhé, vyzval na obnovenie dialógu medzi bojujúcimi stranami. Nakoniec vyzval na účinné vytvorenie palestínskeho štátu v hraniciach Izraela z rokov 1949 – 1967.

“Čína sa snažila zachovať (neutralitu), kritizovala útoky na civilistov a vyzývala na deeskaláciu a prímerie,” povedal Yun Sun, spoluriaditeľ čínskeho programu vo washingtonskom Stimson Center, v rozhovore pre RS. “Útoky Hamasu na civilistov sú neospravedlniteľné. Pre Čínu je však pôvodcom útokov aj nezákonná okupácia palestínskeho územia Izraelom.”

Reakcia Číny na 7. október bola podľa niektorých expertov podobná spôsobu, akým sa Peking postavil po plnohodnotnej invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022. “Ak sa na Ukrajine hovorilo o ‘proruskej neutralite’, v tomto prípade ide o ‘propalestínsku neutralitu’,” tvrdí Enrico Fardella, riaditeľ projektu ChinaMED so sídlom v Taliansku.

“Neutralita je funkčná, aby sa maximalizovala diplomatická flexibilita (Číny) tým, že sa prezentuje ako jediná veľmoc schopná viesť dialóg s oboma stranami,” povedal pre RS. “Slúži to na získanie konsenzu v centre [medzi všetkými aktérmi, ktorí sú kritickí voči vláde (Benjamina) Netanjahua, ale zároveň znechutení brutalitou Hamasu] a ukazuje nadradenosť vlastného diplomatického postupu voči americkému, ktorý je rozhodne proizraelský. Na druhej strane propalestínska zložka slúži na získavanie podpory na ľavici, t. j. v propalestínskej, protiizraelskej (a teda protiamerickej) oblasti na Blízkom východe i mimo neho.”

Môže Čína pomôcť pri deeskalácii?

Začiatkom tohto roka Číňania ponúkli sprostredkovanie medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Teraz viac ako kedykoľvek predtým by regiónu prospelo, keby vonkajší aktér zohrával účinnú úlohu mierotvorcu. Ale vzhľadom na zjavnú neschopnosť Pekingu získať potrebný vplyv na to, aby Izraelčania a Palestínčania dosiahli mierové urovnanie, je otázne, či Čína môže uspieť.

“Vieme, že Peking chce zabrániť eskalácii krízy, ale nemyslím si, že má dostatok nástrojov na jej zmiernenie,” povedal Nurettin Akçay z Centra pre globálne štúdie na Šanghajskej univerzite. Vysvetlil, že obmedzený vplyv Číny na Izrael je hlavnou prekážkou toho, aby Peking úspešne deeskaloval tento konflikt diplomatickými prostriedkami. “Som presvedčený, že pozícia Číny na Blízkom východe je trochu preceňovaná. Jej skutočná moc ovplyvňovať udalosti v regióne je napriek jej ekonomickému vplyvu dosť obmedzená. Prebiehajúca kríza poukázala na skutočnosť, že Čína nemá potrebnú tvrdú silu na presadzovanie svojich cieľov,” povedal pre RS.

“Myslím si, že všetky krajiny, ktoré vyzývajú na deeskaláciu, pomôžu,” poznamenal Sun. “Peking má relatívne dobré vzťahy s Izraelom aj Palestínou, ako aj s ďalšími regionálnymi hráčmi. Takéto dobré vzťahy sa však nemusia nevyhnutne premietnuť do vplyvu na takúto závažnú otázku,” dodáva. “Predpokladať, že Peking môže účinne pomôcť pri deeskalácii, znamená predpokladať, že strany konfliktu sú ochotné zmeniť svoj kurz, čo v tejto chvíli nepovažujem za pravdepodobné.”

Dôsledky pre vzťahy medzi USA a Izraelom

Nie je jasné, do akej miery ovplyvní prebiehajúce násilie v izraelsko-palestínskej oblasti a Libanone vzťahy Číny s Izraelom. V posledných rokoch sa Čína začala hlasnejšie vyjadrovať k palestínskej veci, čo slúži na posilnenie postavenia Pekingu medzi vládami a spoločnosťami v celom islamskom svete a vo veľkej časti krajín globálneho Juhu. To slúži na odlíšenie Číny od USA a pomáha Pekingu vykresľovať Washington ako izolovaného hráča v tejto otázke a zároveň čeliť snahám Západu využiť prípad ľudských práv v Sin-ťiangu na to, aby sa od Číny dištancovali krajiny s moslimskou väčšinou.

Hoci sa Číňanom a Izraelčanom v posledných rokoch vo všeobecnosti darí oddeľovať politické spory od hospodárskych väzieb, čoraz viac propalestínsky postoj Číny môže v bilaterálnych vzťahoch vyvolať značné podráždenie. A hoci Netanjahu začiatkom tohto roka koketoval s myšlienkou vycestovať do Číny a stretnúť sa s prezidentom Si Ťin-pchingom tvárou v tvár kritike Bidenovej administratívy na adresu krajne pravicovej domácej agendy izraelského lídra, takýto prejav vzdoru a nezávislosti sa zdá byť veľmi nepravdepodobný vzhľadom na silnú podporu Izraela zo strany Washingtonu v súčasnom konflikte, ako aj na propalestínskejší postoj Pekingu.