V piatok sa prezident Si stretol s hosťujúcim Lulom v Pekingu, počas ktorého ho viackrát nazval starým priateľom a povedal, že je pripravený spolupracovať s Lulom z ich strategického hľadiska na riadení a vytváraní novej budúcnosti čínsko-brazílskych vzťahov v novej ére a na zabezpečení väčšieho prínosu pre oba národy.

Prezident Si poznamenal, že Čína a Brazília majú ako komplexní strategickí partneri rozsiahle spoločné záujmy. Čína vždy vníma a rozvíja vzťahy s Brazíliou zo strategickej a dlhodobej perspektívy a považuje tieto vzťahy za vysokú prioritu vo svojom diplomatickom programe.

Si vyjadril presvedčenie, že čínsko-brazílske vzťahy, ktoré sa naďalej tešia zdravému a stabilnému rastu, budú určite zohrávať dôležitú a pozitívnu úlohu pre mier, stabilitu a prosperitu v ich regiónoch i mimo nich.

Brazílsky prezident Lula povedal, že je poctený a hrdý na to, že môže viesť početnú delegáciu na svojej štvrtej návšteve Číny. Je to jeho prvá návšteva mimo amerického kontinentu od jeho zvolenia za prezidenta v minulom roku. Táto voľba odráža náklonnosť Brazílie k Číne a záväzok k brazílsko-čínskym vzťahom.

Čína je nenahraditeľnou silou v globálnej politike, hospodárstve a obchode, vede a technológii a zohráva dôležitú úlohu pri podpore svetového mieru a rozvoja. Brazília je odhodlaná budovať užšie vzťahy s Čínou zo strategickej perspektívy formovania spravodlivého a rovnoprávneho medzinárodného poriadku, povedal Lula a vyjadril plnú dôveru, že vzťahy medzi Brazíliou a Čínou budú mať lepšiu budúcnosť.

“Touto návštevou chce Lula vyslať jasný a pevný signál, že čínsko-brazílske vzťahy pod jeho vedením dosiahnu nové historické výšky,” povedal v piatok pre Global Times Pan Deng, výkonný riaditeľ Centra pre právo latinskoamerického a karibského regiónu Čínskej univerzity politických vied a práva.

Skutočnosť, že Lula dokáže prekonať medzinárodné a domáce opozičné hlasy a vlastné zdravotné problémy a navštíviť krajinu, ktorá práve oslávila jeho 100. deň vo funkcii, je výrečná, povedal Pan.

Po nástupe Lulu do funkcie sa atmosféra politického dialógu medzi Čínou a Brazíliou zmenila, povedal pre Global Times Zhou Zhiwei, odborník na latinskoamerické štúdie z Čínskej akadémie sociálnych vied (CASS).

Za predchádzajúceho pravicového prezidenta Jaira Bolsonara boli čínsko-brazílske vzťahy svedkami “chladnej politiky, ale teplej ekonomiky”, zatiaľ čo analytici predpovedajú, že po návšteve prezidenta Lulu obe krajiny prijmú “teplú politiku a ekonomiku”, keďže politická dôvera sa výrazne posilnila a komplexné strategické partnerstvo sa obohatilo, uviedli analytici.

Po piatkovom stretnutí oboch najvyšších predstaviteľov Čína a Brazília vydali spoločné vyhlásenie o prehĺbení komplexného strategického partnerstva.

Širšie hospodárske výmeny

Hospodárska a obchodná spolupráca bola jedným z hlavných bodov Lulovho programu. Počas piatkových rozhovorov obaja lídri vyzvali na prehĺbenie bilaterálnej spolupráce v tradičných, ako aj nových oblastiach.

Obaja lídri boli tiež svedkami podpísania niekoľkých dokumentov o dvojstrannej spolupráci, ktoré sa týkajú širokého spektra oblastí vrátane obchodu a investícií, digitálneho hospodárstva a informácií a telekomunikácií.

Podľa analytikov sa čínsko-brazílsky obchod nielen zvýši, ale aj rozšíri, najmä keď obe krajiny pracujú na podpore hospodárskeho oživenia v postpandemickom období.

“Lulova návšteva v Číne výrazne podporila šírku a hĺbku bilaterálneho obchodu a investícií,” povedal v piatok pre Global Times Wang Youming, riaditeľ Inštitútu rozvojových krajín na Čínskom inštitúte medzinárodných štúdií v Pekingu.

Wang poznamenal, že spolupráca v tradičných oblastiach, ako sú nerastné suroviny a poľnohospodárske výrobky (sója, kukurica a mäso), sa bude ďalej upevňovať. V nových oblastiach, ako je digitálne hospodárstvo, zelené hospodárstvo a špičkové technológie, budú obe strany rozširovať spoluprácu s cieľom vytvoriť scenár, v ktorom tradičný a nový obchod pôjdu ruka v ruke.

Počas piatkových bilaterálnych rozhovorov Lula spomenul svoju návštevu spoločnosti Huawei a uviedol, že na neho urobili dojem úspechy Číny v oblastiach, ako je 5G, a vyjadril nádej na spoluprácu v príslušných oblastiach.

Wang uviedol, že čínsko-brazílska spolupráca v oblasti vedy a techniky, ako sú polovodiče, čipy, 5G a satelity, má veľký význam, a to najmä v boji proti technologickej hegemónii USA.

“Najmä Lulova návšteva výskumného ústavu Huawei v Šanghaji vyslala vonkajšiemu svetu silný signál, že Brazília bude realizovať strategickú nezávislosť a uskutočňovať hĺbkovú vedeckú a technologickú spoluprácu s Čínou. Tento krok má demonštratívny účinok a príklad Brazílie bude v budúcnosti nasledovať viac rozvojových krajín,” povedal Wang.

Spoločné úsilie o mier

Čou Č’-wei na zasadnutí CASS poznamenal, že väčší význam stretnutia Si a Lulu spočíva v komunikácii medzi dvoma významnými rozvojovými krajinami o regionálnych a globálnych záležitostiach a v spoločnom vyjadrení ich chápania mierového riadenia.

Prezident Xi zdôraznil pevnú podporu Číny krajinám Latinskej Ameriky a Karibiku pri upevňovaní zdravého impulzu mieru, stability a nezávislosti a uviedol, že Čína zintenzívni strategickú koordináciu s Brazíliou v globálnych otázkach spoločného záujmu v rámci OSN, BRICS, G20 a ďalších multilaterálnych inštitúcií a posilní koordináciu v oblasti reakcie na zmenu klímy.

Si a Lula si tiež vymenili názory na ukrajinskú krízu a obaja sa zhodli, že dialóg a rokovania sú jediným možným spôsobom jej riešenia. Vyzvali viac krajín, aby zohrali konštruktívnu úlohu pri politickom riešení ukrajinskej krízy.

Pan Deng uviedol, že pre Čínu a Brazíliu, ktoré sú rozvojovými krajinami a členmi BRICS, je jednoduchšie nájsť spoločnú reč o ukrajinskej kríze. Vďaka bohatým politickým skúsenostiam má Lula hlboké pochopenie pre globálnu situáciu. Samotná jeho návšteva a jej výsledky ukazujú, že Brazília je ochotná spojiť svoje sily s Čínou na ceste ochrany multilateralizmu.

Alessandro Golombiewski Teixeira, bývalý brazílsky minister cestovného ruchu a bývalý osobitný hospodársky poradca brazílskeho prezidenta, uviedol, že namiesto viery v hegemonistický svet, ktorému vládne jedna krajina, Čína aj Brazília veria v multilateralizmus a medzinárodné vzťahy založené na rovnosti. Vedúci predstavitelia Číny a Brazílie majú spoločnú víziu, pokiaľ ide o svetový rozvoj, ktorý podporuje aj dvojstrannú spoluprácu.

Lulova plodná návšteva v Číne pritiahla aj celosvetovú pozornosť, keďže ich spoločné úsilie vnáša do sveta pozitívne impulzy v čase narastajúcich turbulencií a nestability.

Je potrebné, aby krajiny globálneho Juhu mali väčšiu váhu v medzinárodných inštitúciách a platformách vrátane MMF a G20. Čím viac budú západné krajiny bojkotovať hlas Juhu, tým viac bude rásť vplyv a rozsah inštitúcií ako BRICS a ŠOS, povedal pre Global Times Marco Fernandes, výskumný pracovník Trikontinentálneho inštitútu pre sociálny výskum, spoluvydavateľ Dongsheng Collective a člen kampane No Cold War.

Timofej Bordačev, programový riaditeľ moskovského Valdajského klubu v Rusku, privítal spoluprácu medzi Brazíliou a Čínou, ktorá sa uberá smerom k posilneniu ich vlastnej nezávislosti.

BRICS sa stáva pilierom demokratického globálneho riadenia a priťahuje pozornosť viacerých krajín. Bordačev pre Global Times povedal, že “teraz sa naskytla jedinečná príležitosť vytvoriť infraštruktúru globálneho riadenia, ktorá nezávisí od jediného rozhodovacieho centra – môže sa stať základom nového medzinárodného poriadku”.