Európu čakajú prúdy migrantov ešte minimálne ďalších 20 až 30 rokov. Pokiaľ bude pokračovať sucho na severe Afriky a v Ázii, môže ich byť omnoho viac ako doteraz. Preto si musí starý kontinent začať chrániť hranice aj výstavbou nových plotov. Povedal v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky (rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, kultúrneho a športového života) český geológ a klimatológ Václav Cílek.

-Európou v súčasnosti hýbe migračná kríza. Státisíce utečencov prúdia na kontinent s cieľom dostať sa do najvyspelejších krajín EÚ. Dal sa tento vývoj predvídať, najmä po roku 2011 a Arabskej jari?-

Vysoký komisár OSN pre utečencov Antonio Guterres vydal už v roku 2009 správu, že nech Západ počíta s tým, že dochádza k suchu a klimatickým zmenám na Blízkom východe a že to spôsobí veľkú vlnu utečencov. Pred tromi rokmi som dostal textovú správu od egyptológa Miroslava Bártu, že chodí po uliciach Káhiry a je v depresii, lebo vidí obrovské množstvo ľudí, ktorí sa chcú dostať do Európy. A to si všimol každý, kto tam žil. Na severe Afriky sú krajiny s množstvom piesku, málom vody, ľudnatou populáciou a rok čo rok sa tam znižuje plocha poľnohospodárskej pôdy. Už od 60-tych rokoch minulého storočia sa objavujú seriózne správy a výskumy, že keď tieto krajiny nebudú dobre hospodáriť s vodou a pôdou, dopadne to s nimi veľmi zle. Dlho ich nikto nebral vážne. Ja som na túto hrozbu upozorňoval, no samého ma prekvapil rýchlosť, s akou migračná vlna prišla.

-Ide teda o organizovaný pohyb?-

Utečencov môžeme rozdeliť do mnohých skupín a neexistuje jednotný scenár ich pohybu. Väčšina ľudí prichádza z utečeneckých táborov, napríklad v Turecku, a tam, keď sa nachádzate, máte skutočný pocit beznádeje. O tom som hovoril s viacerými ľuďmi, ktorí boli v týchto táboroch. Pocit beznádeje ich napokon donúti riskovať životy a vynaložiť na to všetky peniaze. To je jedna motivácia. Druhá je ísť priamo za lepším životom. Poznám príbeh piatich sýrskych rodín, asi štyroch desiatok ľudí, ktorí išli do Uruguaja. Napriek tomu, že tam dostávajú približne 1000 dolárov mesačne, tvrdia, že Uruguaj je chudobná krajina, a preto sa chcú vrátiť do Libanonu a odtiaľ sa skúsiť dostať do Nemecka. Toto sú hlavné motivácie. Čo je však ešte v pozadí? Napríklad, za Sýrčanov sa vydáva množstvo Afgancov alebo ďalších národností. Afganistan je veľký svetový producent drog, takže si viem predstaviť, že Afganec s falošným pasom sa dostane do Talianska, kde sú utečenecké tábory do istej miery pod kontrolou mafie. Tým dôjde k spolupráci afganských drogových dílerov, talianskych mafiánov a rómskych prevádzačov a vznikne zločinecké podsvetie. Rovnako si viem predstaviť, že časť utečencov cielene posiela do Európy Islamský štát ako svojich spiacich agentov. Migračná vlna je teda z väčšej časti spontánny pohyb a z menšej časti ide o niekoľko paralelných procesov riadených kriminálnymi živlami alebo islamistami.

-Ako vnímate zámer Bruselu vytvoriť na hraniciach únie, v Grécku a v Taliansku, záchytné centrá, hot spoty, kde by sa vytvorili možnosti selekcie a rozhodnutia, kto môže a kto nie žiadať o azyl v EÚ?-

Myslím si, že línia ochrany hraníc únie musí byť trojitá. Prvá musí začínať v krajinách, kde už utečenci sú, ako je Keňa, Somálsko, Egypt, Libanon. Aj súčasťou diplomacie do budúcnosti sa musí stať utečenecká agenda. Preto je potrebné, mať informátorov priamo v táboroch, priamo v týchto krajinách, aby sme dokázali predpovedať ďalší vývoj. Druhou líniou by mala byť priamo obrana európskeho priestoru, ktorá by mala byť v Stredozemnom mori. Nerád to hovorím, no zároveň na pozemných hraniciach EÚ by mal byť plot s rozmermi, aké sú napríklad medzi palestínskymi územiami a Izraelom. Treťou líniou by boli potom záchytné tábory na juhu kontinentu.

-Kde by mali byť ploty, ktoré spomínate?-

Na hraniciach schengenského priestoru. O tom som už viackrát hovoril aj s našimi bezpečnostnými zložkami. Pred dvoma rokmi som bol na turecko-gréckej hranici, v delte rieky Evros. V hraničnom pásme boli každých 200-300 metrov vežičky na sledovanie územia, no žiadny pohraničník. Po ceste sme stretávali skupiny unavených utečencov. Náš sprievodca ani nezdvihol telefón, lebo vedel, že bezpečnostné zložky by aj tak neprišli. Krátko na to grécka vláda požiadala EÚ o financie na vybudovanie hraničného plotu. Napriek tomu táto hranica ostáva deravá.

-Egyptológ Miroslav Bárta v rozhovore pre TASR povedal, že Arabskú jar v roku 2011 nespôsobili revolučné nálady v arabskom svete, ale dlhotrvajúce sucho a z neho vyplývajúci nedostatok potravín a ich vysoké ceny. Môžu za rastúci prúd utečencov do Európy aj klimatické zmeny?-

Uvediem zopár čísel a všetko bude jasnejšie. Rok 2010 bol v znamení katastrofálneho sucha. Produkcia obilia na Ukrajine klesla o 30 percent, v Rusku o štvrtinu a v Kanade o 10-15 percent. Sucho postihlo aj severnú časť Číny a krajina musela doviezť obilie a potraviny pre 300 miliónov ľudí. To spôsobilo zdvojnásobenie cien pšenice zo 160 na 320 USD za tonu. V Európe sme tento cenový vývoj takmer vôbec necítili, pretože cena múky alebo obilia tvorí len malú časť z ceny chleba. V Egypte je to však 70-80 percent z ceny chleba, z ktorého získava priemerná rodina približne 30 percent kalorického príjmu. Preto kým dvojnásobné zdraženie obilia uvrhne do veľmi zlej sociálnej situácie niekoľko desiatok miliónov ľudí v Egypte, v Európe sa to prejaví len zvýšením cien pečiva o 5 percent. Ak si vezmeme desať najväčších dovozcov obilia na svete pri pomere objemu dovozu na počet obyvateľov, tak deväť z nich je zo severnej Afriky alebo z Blízkeho východu a v siedmich z nich vypukli v roku 2011 nepokoje. Autoritatívne režimy v arabskom svete boli síce stabilné, no v permanentnom napätí. Preto stačil takýto výkyv, zhoršenie situácie a došlo k revolte. Utečeneckú krízu berieme ako niečo, čo naraz prišlo a naraz aj odíde. No ak vezmeme do úvahy sucho, nedostatok potravín a vody, tak zistíme, že ide o fenomén, ktorý bude trvať ďalších 20-30 rokov v prostredí rastúcej populácie. Preto je nutné vytvoriť stratégiu, ktorá bude počítať s tým, že utečenci sa stanú bežným javom života najbližších generácií.

-Uvedomujú si to vlády v Európe?-

Európa sa opäť začína deliť na západ a východ. A to delenie je už nie len kultúrne, ekonomické, ale aj etnické. Myslím si, že v tom hrá úlohu aj skúsenosť krajín z histórie, s tureckými alebo tatárskymi nájazdmi.

-To sa týka strednej Európy, Slovenska, Rakúska…-

Aj Česka. V roku 1526 došlo k vytvoreniu Habsburskej monarchie, ktorej súčasťou bolo aj Uhorsko a táto veľmoc bola v permanentnom konflikte s Tureckom. Vtedy to bola expanzia ríše, dnes by sme povedali, že expanzia islamizmu. Národy, ktoré boli súčasťou monarchie, majú skúsenosť s tým, čo znamená nájazd z východu. Preto si myslím, že na súčasnú situáciu reagujú rozumnejšie ako západ kontinentu.

-Kam môže viesť toto delenie? K štiepeniu EÚ?-

To, čo vidíme, je rastúca nechuť k únii ako takej. Väčšina médií v EÚ vníma príchod utečencov príliš optimisticky a to spôsobuje, že ľudia im prestávajú veriť. Podľa mňa došlo k najväčšiemu rozdielu medzi tým, čo si myslia ľudia a čo im servírujú médiá od Nežnej revolúcie. To môže viesť k rastúcej radikalizácii nálad v spoločnosti. Pocítil som to aj ja. Keď som sa snažil upozorniť na riziká súčasnej situácie, musel som si dávať pozor, aby som nebol označený za xenofóba alebo za fašistu. Napríklad, pri argumentácii, že pokiaľ sme doteraz nedokázali dobre integrovať Rómov, alebo pokiaľ Nemecko nedokázalo integrovať ekonomicky naplno východnú časť, tak budeme mať problém, dokázať to pri takom množstve utečencov.

-Jedným z argumentov je, že skúsenosti zo západnej Európy ukazujú na nízku mieru integrácie utečencov z arabského sveta, ktorí vyznávajú odlišné hodnoty od európskych. Platí?-

Je to len čiastočný argument. Objavili sa britské štúdie o sociálnom determinizme a tie ukazujú, že keď ste chudobný Angličan z nižšej triedy, pravdepodobnosť, že sa z nej vymaníte, je veľmi nízka. Veľká Británia ročne prijíma približne 200 tisíc študentov zo zahraničia. Podmienkou je zvládnutie veľmi prísnych jazykových skúšok. Ak ste teda napríklad Ind, ktorý sa uchádza o štúdium, musíte vedieť nadpriemerne po anglicky, byť bohatý a chytrý. Po absolvovaní štúdia je takýto cudzinec lepší ako priemerný Brit a je zrejmé, že má veľkú šancu nájsť si vo Veľkej Británii pracovné miesto. Títo cudzinci prispievajú k ekonomickému rastu krajiny. Inak povedané, generujú viac peňazí, ako spotrebúvajú zo sociálneho systému. K tomu však pomáha ich dôsledná selekcia. Keby chcela mať Česká alebo Slovenská republika podobný model, tak by museli mať univerzitu, ktorá bude mimoriadne rešpektovaná. Učilo by sa v nej v cudzích jazykoch a dokázala by vyselektovať tie najlepšie mozgy zo zahraničia. V tejto situácii však nie sme a nebudeme. Preto k nám budú prichádzať priemerní utečenci a ich integrácia bude veľmi zložitá.

-Spomínali ste, že utečenecké vlny smerujúce do Európy budú trvať desaťročia. Odkiaľ budú prichádzať? Budú súvisieť aj s možným nedostatkom vody?-

Voda je základ prežitia. Máme tri línie evidencie dôkazov o stave vody. Prvou sú klimatické modely, ktoré hovoria o vysušovaní oblasti medzi severnou Čínou, Indiou, Pakistanom a Afganistanom, Iránom a severnou Afrikou. Tieto javy vidíme aj v Grécku a pokračujú na sever cez Bulharsko, Rumunsko a východnú Ukrajinu. Druhou líniou je meranie vody v studniach a vrtoch, ktoré ukazuje dôsledné prečerpávanie vody v Pakistane, v Indii a v Iráne. Bývalý iránsky minister poľnohospodárstva nedávno vyhlásil, že pokiaľ sa Peržania nenaučia zaobchádzať s vodou, tak 50 miliónov Iráncov bude musieť opustiť krajinu. Najviac znepokojujúca je posledná línia. Tú prináša európska gravimetrická družica Grace, ktorá meria gravitačné pole Zeme, teda prírastok alebo úbytok hmoty. Ukazuje sa, že z 37 veľkých zásobníkov podzemnej vody sa 11 veľmi silno prečerpáva. Ide najmä o arabský, perzský a indický zásobník v údolí riek Indus a Ganga.

-To sú oblasti s veľkou hustotou obyvateľstva…-

Áno, v Afrike ide najmenej o 200 miliónov obyvateľov, v Ázii okolo 100 miliónov ľudí. V nich rastie počet ľudí, ktorí sú príslušníkmi strednej triedy a tí sa, v prípade problémov, dajú na pochod. Pokiaľ v najbližších mesiacoch príde El Niňo, tak to bude mať z hľadiska sucha dosah najmä na Indiu a tam uvidíme, či sa spomínaný pohyb začne. Najhorší scenár je, že po suchom roku dôjde opäť k rastu cien potravín a to môže spôsobiť omnoho väčšiu migračnú vlnu, než akej čelíme v súčasnosti. Je dosť pravdepodobné, že k tomu dôjde v priebehu najbližších desiatich rokov.

-Ako sa dá čeliť tomuto, zdá sa, neodvratnému vývoju?-

Štáty ako Česko alebo Slovensko by mali mať schopnosť ochrany vlastných hraníc. Prvou úlohou by malo byť vytvorenie vlastnej národnej stratégie. Okrem toho sa v rámci EÚ dohodnúť na jasnej medzinárodnej stratégii. Bolo by tiež dobré, previazať k úzkej spolupráci české a slovenské bezpečnostné zložky.

-Ako bude vyzerať Európa o 20 rokov?-

Veľa bude záležať od ekonomického vývoja. V najbližších dvoch desaťročiach má v krajinách juhovýchodnej Ázie pribudnúť až miliarda obyvateľov. Tí budú vyrábať európske tovary v európskej kvalite za nižšiu cenu. Takže ekonomiky starého kontinentu nebude ťahať export ako v súčasnosti. Okrem toho vyspelé ekonomiky začínajú znižovať počet pracovných miest v službách. Čím ďalej, tým viac ľudí bude poberať nejakú formu sociálnej podpory, alebo sa budú zamestnávať sami. Európske nižšie triedy spolu s migrantmi vytvoria, podobne ako v USA, celé mestské štvrte, ktoré sa prepadnú do hlbokej chudoby s nízkym vzdelaním, malou šancou získať prácu, s vysokou kriminalitou. Naopak, vyššie triedy sa budú mať čoraz lepšie a spoločenské nožnice sa veľmi roztvoria.

-To prinesie aj veľké napätie v spoločnosti…-

Áno a to časom môže spôsobiť veľkú revolúciu.

Rozhovor s Václavom Cílkom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR