Čierna Hora sa za vlády Mila Djukanoviča zmenila na mafiánsky štát

Podgorica 8. februára 2020 (HSP/napalete.sk/Foto:SITA/AP-Jean-Francois Badias)

Čiernohorský prezident Milo Djukanovič sa medzi obyvateľstvom neteší veľkej obľube. Odstúpiť ho neprinútila ani vlna masových demonštrácií, ktoré krajinou zmietali v roku 2015. Kým zostáva na jej čele, prekvitá tam korupcia, pranie špinavých peňazí, mafiánske praktiky a organizovaný zločin

Väčšinu z takmer troch desaťročí existencie Čiernej Hory bol Djukanovič jej premiérom alebo prezidentom. Od roku 1991 tam vybudoval jednu z najsilnejších kleptokracií. Kritici tvrdia, že malej krajine na jadranskom pobreží vládne ako svojmu lénnemu panstvu. Krajina sa topí v dlhoch, ale on a jemu blízki bohatnú.

Pritom sa prezentuje ako progresívny prozápadný líder. Pod jeho vedením Čierna Hora vstúpila v roku 2017 do NATO a hoci to znie neuveriteľne, smeruje do Európskej únie. Prekvapujúco s tým nemá problém ani Európska komisia, ktorá v roku 2014 situáciu v krajine kritizovala. Bežní obyvatelia však z proeurópskej a predovšetkým proatlantickej orientácie Djukanovičovej vlády nie sú nadšení.

Podozrivé sú najmä jeho blízke vzťahy s podsvetím. Zisky jeho režimu len z pašovania cigariet z Čiernej Hory do Talianska presiahli miliardu dolárov. Samotný Djukanovič intenzívne pašoval cigarety s talianskymi klanmi Sacra Corona Unita a Camorra. Keď ho v talianskom Bari obvinili z pašeráctva, obhajoval sa tým, že jeho krajina zúfalo potrebuje finančné prostriedky a odvolával sa na diplomatickú imunitu.

Projekt na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu OCCRP ho v roku 2015 vyhlásil za osobu roka v organizovanom zločine. Súperiť s ním môže azda len bývalý premiér a súčasný prezident Kosova Hashim Thaci, ktorý svoje mafiánske impérium postavil okrem pašovania cigariet a drog aj na obchode s ľudskými orgánmi.

Klan Djukanovičovcov riadi všetky významné finančné toky v krajine. Rodina zhruba pred desiatimi rokmi nezákonne sprivatizovala jednu z najznámejších bánk Prva banka a urobila z nej práčku špinavých peňazí pre premiéra a jeho blízkych, zväčša narkobarónov a mafiánov. Banka získala zo štátneho rozpočtu miliónové dotácie.

Djukanovič využíva banku na podplácanie významných ľudí a organizácií nenávratnými pôžičkami; dotuje z nej aj firmy jemu blízkych narkobarónov a mafiánov. Neoficiálne z nej financuje aj svoju Demokratickú stranu socialistov. Straty jej kompenzuje zo štátneho rozpočtu. Dokonca aj audit spoločnosti РricewaterhouseCoopers konštatoval porušenie zákona pre nelegálne praktiky banky pri udeľovaní grantov a pôžičiek.

Uniknuté dokumenty z Panama Papers priniesli množstvo dôkazov o Djukanovičovej nezákonnej obchodnej činnosti. V jeho kruhoch vládne beztrestnosť a anarchia. Aj napriek tomu, že sa o jeho aktivitách všeobecne vie, jeho pozícia v krajine je neohroziteľná. Je zrejmé, že má za chrbtom dôležitého ochrancu. Jeho lojalita k Washingtonu dáva tušiť, odkiaľ vanie vietor.

Nad jeho „drobnými hriechmi“ tak Západ len blahosklonne zatvára oči. A tak nie je vylúčené, že po NATO by sa Podgorica skutočne mohla stať aj členom EÚ. Ťažko si však možno predstaviť, aký prínos by pre Brusel mohla znamenať členská krajina, bojujúca s takými problémami ako Čierna Hora. Tým skôr, že samotná únia vstúpila brexitom do etapy, ktorá sa môže skončiť jej postupným rozpadom.

Nehovoriac o tom, že je viac ako diskutabilné, či by Čierna Hora poznačená silnou korupciou v tých najvyšších vládnych kruhoch vôbec bola schopná prejsť výraznou transformáciou a uskutočniť reformy, nevyhnutné na vstup do EÚ.

Článok pôvodne vyšiel na napalete.sk