Cieľom Európskej zdravotnej únie je reagovať na hrozby, tvrdí Brozmanová

Brusel/Bratislava 17. januára 2022 (TASR/HSP/Foto:Pixabay,TASR/AP-Peter Dejong)

Cieľom Európskej zdravotnej únie (EHU) je lepšia a efektívnejšia reakcia na budúce hrozby. Pre TASR TV to uviedla Mária Brozmanová zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli, ktorá má na starosti oblasť zdravotníctva. V rozhovore vyzdvihla potrebu dobudovania európskej únie zdravia, o ktorej sa diskutuje aj v rámci prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE)

Koronavírusová pandémia poukázala na význam koordinácie medzi európskymi krajinami s cieľom chrániť zdravie ľudí. Cieľom Európskej zdravotnej únie je podľa Bruselu zlepšenie ochrany i prevencie a zrýchlenie reakcie na budúce riziká pre ľudské zdravie na úrovni EÚ. Mária Brozmanová podotkla, že euroblok si v kontexte súčasnej pandémie koronavírusu uvedomuje potrebu posilniť pripravenosť všetkých členských štátov v oblasti zdravia.

“Balík Európskej zdravotnej únie bol predložený preto, aby posilnil pripravenosť celej Únie a všetkých členských štátov do budúcnosti. Aby sme vedeli lepšie a efektívnejšie reagovať na budúce zdravotné hrozby,” vysvetlila Brozmanová.

Podľa nej možno zdravotnú úniu považovať za prvý krok k posilňovaniu kompetencií Európskej únie v oblasti zdravia. Brozmanová však zároveň zdôraznila, že zdravotníctvo je vo výlučnej kompetencii členských štátov EÚ.

Súčasťou balíka EHU je napríklad revízia nariadenia o Európskom centre pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Brozmanová spresnila, že “zámerom bolo posilniť kompetencie ECDC, aby mohlo lepšie monitorovať situáciu v členských štátoch EÚ, aby lepšie spolupracovalo so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a tiež s tretími krajinami”.

Súčasťou revízie je aj nariadenie o posilnení kompetencií Európskej liekovej agentúry (EMA) s cieľom zabezpečiť a lepšie monitorovať distribúciu zdravotníckych pomôcok a liekov.

“V neposlednom rade je to nariadenie o cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktoré umožňuje vyhlásiť stav núdze na úrovni Európskej únie, a takisto vypracovať plán pripravenosti EÚ, ktorý bude dopĺňať národné plány pripravenosti na budúce cezhraničné zdravotné hrozby.” uviedla Brozmanová.

Okrem toho spomenula aj nariadenie na aktiváciu núdzového rámca, ktorým sa vytvorí nový Európsky úrad pre pripravenosť, a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA).

“Ten je vlastne ekvivalentom amerického Úradu pre pokročilý biomedicínsky výskum a vývoj (BARDA),” doplnila.

Odborníčka zo Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli v TASR TV pripustila, že prvotná reakcia Európskej únie na pandémiu koronavírusu bola kostrbatá. Ešte koncom roka 2020 to priznala aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Mária Brozmanová pripomenula, že EHU je osobnou iniciatívou predsedníčky Európskej komisie.

“Tým, že (von der Leyenová) je sama lekárkou a oblasť zdravia bola pre ňu prioritou ešte pred samotnou pandémiu, tak navrhla práve budovanie Európskej zdravotnej únie,” vysvetlila Brozmanová.

V otázke úspechov EÚ v otázke boja proti pandémii Brozmanová pripomenula, že Európska únia bola hnacou silou výskumu a vývoja vakcín proti COVID-19.