Chorvátsko 27. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Roland Zak)
Chorvátsky predseda Zoran Milanović oznámil vystúpenie svojej krajiny z NATO, ak by na Ukrajine vypukla vojna. “NATO zvyšuje svoju prítomnosť, nemáme s tým nič spoločné a nebudeme s tým mať nič spoločné. Ak dôjde k eskalácii, stiahneme sa do posledného chorvátskeho vojaka,” povedal Milanović v utorok po návšteve továrne v Záhrebe
Chorvátska vláda však razí úplne inú líniu ako prezident. Chorvátsky minister zahraničných vecí Gordan Grlić Radman preto Milanovićove vyjadrenia odmietol. Pre noviny F.A.Z. kontroval:
“Prezident nehovorí za Chorvátsko, ale za seba. Sme a zostaneme lojálnym členom NATO. Všetko, čo robíme, robíme po konzultácii s našimi partnermi.”
Vyjadrenie chorvátskeho prezidenta preto podľa ministra zahraničia “nemá nič spoločné” s postojom vlády. “V časoch, ako sú tieto, je obzvlášť dôležité ukázať solidaritu medzi partnermi a Chorvátsko to urobí v EÚ a NATO.”
Milanović ešte predtým povedal, že nedávna eskalácia „nemá nič spoločné s Ukrajinou, ale s Bidenovou politikou, v ktorej vidí nekonzistentnosť a nebezpečné správanie.” Prezident dodal:
„Ukrajina nemá miesto v NATO“, keďže je „jednou z najskorumpovanejších krajín sveta”. “Extrémisti” by podľa Milanovića nemali mať možnosť ovplyvňovať politiku, “a preto sa na konflikte Chorvátsko nezúčastní.” Chorvátsko sa musí od konfliktu držať ďalej „ako od ohňa”. Podľa chorvátskeho prezidenta už len vývoj cien plynu ukazuje, „že táto konfrontácia s Ruskom nie je práve najmúdrejšia“.
Chorvátsko je zapojené od rozmiestnenia takzvaných bojových skupín NATO na východnom krídle v rámci osobitnej skupiny pod vedením USA v Poľsku. Ôsmy kontingent Chorvátov, okolo 350 vojakov, tam dorazil v pondelok. Minister obrany Mario Banožić sa v rámci misie vyjadril, že Chorvátska republika opäť preukázala svoju ochotu zaviazať sa spoločný obranný systém so spojencami a partnermi a tak demonštrovala svoj príspevok k mieru a stabilite.
Oznámenie chorvátskeho prezidenta prichádza v čase, keď aliancia NATO zvyšuje svoju prítomnosť na východnom krídle, konkrétne kvôli údajnej masívnej ruskej prezencii na hraniciach s Ukrajinou a v Bielorusku. Najnovšie Holandsko, Španielsko a Dánsko oznámili, že pošlú ďalšie sily. Spojené štáty dali v pondelok do pohotovosti 8 500 vojakov, aby rozšírili sily rýchlej reakcie Aliancie. Vyjadrenie NATO k oznámeniu zo Záhrebu pôvodne nebolo k dispozícii. Milanovićov boj o moc je však aj súčasťou prebiehajúceho boja o moc medzi prezidentom a premiérom Andrejom Plenkovićom. Plenković je šéf konzervatívnej vládnej strany HDZ a s prezidentom sa zhodne len málokedy.
Do akej miery bude mať misia NATO podporu v obyvateľstve je ale otázne. Umierať pre Kyjev pravdepodobne vojaci chorvátskych ozbrojených síl neuvažujú a to najmä preto, že v Chorvátsku je stále povinná vojenská služba.
Andrea Lopatková