Bratislava 24. júla 2015 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Politológ a rektor akadémie médií, Eduard Chmelár, sa ako jeden z mála ľudí s prístupom do médií, javil ako človek, ktorý dokázal pomenovať veci pravým menom namiesto omieľania prázdnych fráz
Či to boli debaty na zahraničné témy, kde prekvapil rozsahom svojich znalostí, či už pomenovaním projektu “medzimoria” od Georga Friedmana, ktorý objasňuje americké zámery na Ukrajine (TU), či na vnútropolitickej scéne, kde v debate na TA3 otvorene vyhlásil, že voľby už nič nemôžu zmeniť, pretože v pozadí ostávajú vždy tí istí oligarchovia, načo sa jeho oponent a moderátor neodvážili reagovať, len potupne pokračovali v nacvičenom scenári. Rovnako bravúrne dokázal uzemniť rôznych poskokov režimu typu Hvoreckého, či redaktorov denníkaN, pri ich hone na fiktívnych ruských agentov. Pokiaľ to však Chmelár so zvrhnutím oligarchického systému myslí skutočne vážne, mal by sa dištancovať od ľudí, ktorý tento systém reprezentujú a udržujú pri živote. Nedá sa na jednej strane kritizovať americký postup na Ukrajine (spomínaný Friedmanov projekt “medzimorie”) a na druhej strane kráčať v rojnici proti fašizmu s ľuďmi, ktorí si s Friedmanom na Globsecu podávali ruky. Rovnako s ľuďmi, ktorí sa správajú, ako keby boli na výplatných páskach amerických vplyvových organizácií a ich náplňou práce je udržať tento skorumpovaný systém.
A ak ľudia vyjdú do ulíc demonštrovať a hrozí, že naozaj ohrozia súčasný systém, ako boli demonštrácie proti gorile, či nedávny pochod proti imigrantom, nemožno zrazu zaradiť spiatočku a postaviť sa za režim pod zámienkou, že v dave boli aj prívrženci fašizmu.
Od Chmelára, ak to myslí so svojou politickou kariérou vážne, by sa čakalo, že takú demonštráciu zvolá a začne tak napĺňať vôľu väčšiny. Aj on by mal na demonštrácii proti prijímaniu utečencov fašistov, ale prišli by hlavne normálni ľudia, ktorí nesúhlasia s takouto nehorázne drzou politikou EÚ a Chmelár by im takto dal priestor na vyjadrenie názoru. Nikto by ho nemohol obviniť z toho, že prišli aj fašisti, nevolal ich a každý chápe, že im nie je možné zakázať zúčastniť sa verejného podujatia. Príslušníci extrémnej pravice boli napríklad aj na Národnom pochode za život v Košiciach, ale každému bolo jasné, že to nie je ich podujatie.
Ak má Chmelár opačný názor a je za kvóty, za prijímanie utečencov a fašisti sú iba zámienkou, aby nemusel dať akcii svoju podporu, tak potom to treba povedať nahlas, aby prípadní voliči jeho novej strany s ním nesnívali zbytočne.
Osobne si vážim viac ľudí, ktorí pochodovali v Chile proti Pinochetovmu režimu v čase keď bol pri moci, ako tých ktorí mu volali na slávu. Rovnako si vážim viac protištátne živly, ktoré pred 89 protestovali proti vláde jednej strany, ako tých čo poslušne mávali mávatkami na prvého mája.
Martin Brandt