“Ak chcete byť aktívnym občanom, ktorý prospieva demokracii, mali by ste sa do verejného života zapájať počas celého volebného obdobia,” vraví Chmelár hneď v úvode, klišé, že voľby sú sviatkom demokracie, podľa neho dávno neplatí. Demonštrácie, petície, zverejnenie svojho názoru… ciest je veľa. Hneď potom Chmelár varuje: Nepodľahnite propagande! Tá často hraničí s trestným činom poplašnej správy. Premýšľajte! To čím vás strašia, sa často ani nedá v súčasnej konštelácii uskutočniť. Tlak je obrovský, konštatuje Chmelár a upozorňuje na Európsku komisiu, ktorá chce od sociálnych sietí, aby zabránili Kremeľskej propagande. Zabudli však povedať, kto určuje, či je myšlienka autentická od slovenského politika alebo bola naočkovaná Moskvou. Takže to smrdí. Ide o obmedzovanie slobody prejavu z politických dôvodov. Tie poplašné správy od strán “demokratického” spektra im nevadia.

Kto tu však zatváral médiá, kto ničil demokraciu, kto kriminalizoval nepohodlných ľudí, kto dokonca vyhadzoval ľudí z práce? Bol to snáď Smer? Alebo Hlas, SNS či iné opozičné strany? Na základe čoho si niekto dovolí tvrdiť, že ak tu bude vládnuť opozícia, je ohrozená demokracia? Ľudia z Demokratov, OĽANO a SAS sa k uplynulému volebnému obdobiu radšej ani veľmi nehlásia, ale videli sme, ako vyzerá demokracia v ich podaní, a Progresívne Slovensko úplne otvorene propaguje represívny spôsob vládnutia, nariadenia, obmedzenia, tresty. Pritom ani Hlasu ani Smeru nemožno dokázať, že by počas svojej vlády siahli na demokraciu alebo jej mechanizmy.

Transparnecy International donútila Babiša, aby svoju cestu do Paríža za Macronom zaúčtoval do volebnej kampane. Prečo teraz Transparency International o to isté nežiada Šimečku? Šušká sa, že Macron je ochotný prijať kohokoľvek, kto dobre zaplatí. Mimovládky sa však aktívne zúčastňujú aj ďalšej manipulácie volieb. Ide o hodnotenie programov a transparentnosti kampane. Argument, že PS má preto prehľadnejšiu kampaň, že si vzalo úver, kým Smer nie, to už je niečo šialené. Veď Smer má svoje vlastné peniaze a potreba vziať si úver ani nevznikla, za to má byť trestaný, že dobre hospodáril s príspevkom od štátu a členskými príspevkami? Keď však programy hodnotili Ľudia proti chudobe, hodnotenia dopadli opačne. Neverte teda tomu, kto hovorí, že nejaká strana je v niečom najlepšia. Majú svoje dôvody, prečo to hovoriť.

Do predvolebnej kampane sa mieša aj zahraničie. Máme síce zákon, ktorý hovorí, že kampaň strany a strana nesmie byť financovaná zo zahraniča. To sa však dá ľahko obísť kampaňou za vyššiu účasť vo voľbách so sloganmi, ktoré sú si ako vajce vajcu podobné s heslami PS, alebo vyjadrením prezidenta susednej krajiny, ako víťazstvo opozície poškodí vzájomné vzťahy. To znie od českého prezidenta ako vydieranie. Pavla našťastie vyvážili Klaus so Zemanom.

Chmelár konečne prichádza k tomu, ako sa rozhodovať pri voľbách. Treba na to čas, čistú hlavu a ochotu chvíľu uvažovať nad tým, čo je vo vašom vlastnom osobnom záujme. Rozhodujete sa o tom, kto bude najbližšie štyri roky spravovať vaše peniaze, nevyberáte si manželku na celý život. Ak vás sklame váš výber, o štyri roky, možno aj skôr, môžete rozhodnutie zmeniť. Je však chyba novinárov, že v posledných dvoch predvolebných kampaniach nepýtali od politikov účet so splnenými a nesplnenými sľubmi. To by si Matovič nemohol dovoliť všetko to, čo nesplnil, jednoducho nasypať do nových sľubov.

Chmelár dáva progresívcom za pravdu – tieto voľby budú rozhodujúce. Ale hrozbou sú práve oni, nie nie opozícia. Chmelár im vyčíta amaterizmus, neskúsenosť, v čase krízy je to nebezpečné, vyčíta im sociálne experimenty Slovenskom odmietané a prudký militarizmus, ktorý nás môže zatiahnuť aj do svetovej vojny. Sfanatizovaným zväzákom 5. rokov sa progresívci veľmi podobajú, napríklad v tom, že každý prejav iného názoru považujú za útok na seba, potláčajú pluralitu názorov, snažia sa vám vnútiť predstavu, že jediná prijateľná línia je práve tá ich. A práve toto najviac ohrozuje slobodu a demokraciu na Slovensku. “Nemôžem dať hlas niekomu, kto podporuje represiu proti slobodným občanom,” doslova hovorí Chmelár. Nechce dať hlas tomu, kto má v úmysle zapchávať ústa spoluobčanom s iným názorom. Pripodobňuje správanie koalície spolu s PS, k správaniu prasaťa diktátora zo Zvieracej farmy, ktoré v jednom prejave tvrdí zvieratám, že musí ostať pri moci, aby sa k moci nevrátil farmár pán Jones.

Chmelár vidí v súčasnosti ako najdôležitejšie slobodu a mier. Slovensko je súčasťou medzinárodných a nadnárodných štruktúr a veci môže aktívne ovplyvňovať. Čoraz viac ľudí po celom svete už vidí, že téza “Kto stojí na strane mieru, stojí na strane Ruska,” že tá téza neplatí a táto vojna nemá vojenské riešenie. Zachovanie slobody a demokracie má pre Chmelára tiež veľkú hodnotu a on už vie, kto na slobodu siahal a kto nie. Chlieb, mier a sloboda! “Rozhodujem sa na základe tohto,” hovorí Chmelár.

Chmelár potom ešte chvíľu hovorí o boji za Slovensko. Slovensko je naše! Verím Slovensku! Podobné heslá mali v ústach pred nedávnom tí, ktorí dnes chcú zo Slovenska utiecť, ak voľby nedopadnú podľa ich predstáv. To ich vlastenectvo tým končí? Potom im na Slovensku nikdy nezáležalo.

Prečítajte si tiež:

• Chmelár: Najodvážnejší je ten, kto nemyslí na víťazstvo
• Chmelár: Som šokovaný, že Peter Pellegrini je v otázkach zbrojenia ešte militantnejší ako Jaro Naď
• Chmelár: S takýmito sudcami zabudnite na právny štát