Zdôrazňuje, že vybudovanie akejkoľvek novej základne NATO na našom území je nepriateľským aktom Severoatlantickej aliancie voči Rusku a znamená pre nás zvýšenie bezpečnostného rizika. „Propaganda aliancie rada používa ako argument klišé, že máme voči tejto organizácii „záväzky“ a že my už máme na našom území základne NATO, lebo sme jeho členským štátom. Vždy som varoval pred uspokojením sa s všeobecnou frázou o záväzkoch, lebo sa dá za ňu skryť akékoľvek svinstvo, vrátane zločinu,“ varuje E. Chmelár.
„V prvom rade, naše záväzky určuje zakladajúca listina Severoatlantickej zmluvy, a tá nám nielenže povinnosť prijímať na svojom území cudzích vojakov neukladá, ale slovo záväzok používa iba raz, v článku 1: „Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte OSN, urovnávať všetky medzinárodné spory, do ktorých môžu byť zapletené, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť a zdržať sa vo svojich medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.“ Mám pocit hraničiaci s istotou, že tento „záväzok“ dodržiavame najmenej,“ prízvukuje.
„Po druhé, pointa nie je v zaklínadle, že každá vojenská základňa na našom území je automaticky základňou NATO. Pointa je v našom ZÁVÄZKU (keď už tak radi používame toto slovo) vyplývajúceho zo zmluvy NATO – Rusko z roku 1997, že na území nových členských štátov nebude Severoatlantická aliancia budovať žiadne nové vojenské základne. Porušenie tejto zmluvy (aj podľa nestora svetovej diplomacie Henryho Kissingera kľúčovej pre medzinárodný mier) je jednoznačným nepriateľským aktom Západu voči Rusku – takýto silný krok hraničiaci s otvorenou provokáciou Moskva voči NATO doteraz neurobila,“ pripomína analytik.
„V situácii, keď všetci rinčia šabličkami, sa európska diplomacia konečne pokúsila vymaniť z tieňa USA, čo treba jednoznačne privítať a vyzdvihnúť. Plán nemeckej kancelárky Merkelovej a francúzskeho prezidenta Hollandea zahŕňa ponuku federalizácie Ukrajiny a jej neutrality výmenou za mier – teda niečo, o čom som hovoril, navrhoval a písal od začiatku konfliktu ako o jedinom možnom riešení. Necítim sa byť v pozícii proroka, myslím, že to vedel každý so zdravým rozumom, otázkou ostáva: nedalo sa k tomuto riešeniu dospieť bez straty tisícov ľudských životov? Svedomie nech si spytujú tí, ktorí nás ženú do vojny, namiesto mierovej politiky stupňujú napätie a hľadajú spôsob, ako dodať do násilím zmietaného regiónu ešte viac zbraní,“ zdôrazňuje v závere historik, publicista a občiansky aktivista Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD.
eu



















