Mihály píše, že sa angažuje v antifašistickom a antirasistickom hnutí odvtedy, čo ho ako 15-ročného napadli desiati naziskíni: „Skúšali sme blokády. Skúšali sme humor. Skúšali sme antifašistické mobilizácie. Skúšali sme vzdelávanie a kultúrne aktivity. Dnes premýšľame o samovražde a lieky na spanie zapíjame drinkami. Osem rokov sme organizovali antifašistický festival. A dnes sme s mnohými priateľmi a priateľkami a priateľstvom vyhorení. Nevládzeme. Máme dlhy niekoľko tisíc eur. Nevieme čo robiť, aby sa z performativity stal skutočný boj. Čo to vlastne kur*a je. Elektronické petície? Blabotáme o organizovaní sa a fašisti rastú a pohlcujú inštitúcie a vy zatiaľ riešite videá a fackanie so senilnými agresívnymi nacionalistickými dedkami pred DPOH. Dnes ma kvôli tomuto incidentu vyhodili z práce. Dramaturg RTVS nevie odpovedať ani na piaty mail v priebehu roka a opakuje že nemajú prachy a je zložitá politická situácia. A ja tomu rozumiem. Sme hulváti, nekompromisní a slobodní ľudia, ktorí podobne ako Voskovec a Werich budú veriť v to, že fašistom treba dať napi*u a nenechať im ani centimeter verejného priestoru. Podobne ako Orwell, Picasso, Einstein, Martin Luther King, Hemingway, Janko Kráľ, Emma Goldmann, Rosa Luxemburg… Budeme sa vždy stavať autoritárstvu aj za cenu degradácie z verejného života a obvinení z neslušnosti. Budeme sa do konca života ako Federico Felinni a Federico Garcia Lorca mlátiť s faškami v uliciach. Pretože s*ať na vaše normy a predstavy o slušnosti, ktoré fašistom len dláždia cestu do parlamentu. V týchto dňoch dostal Kuffa najvyššie štátne vyznamenania a vy držíte pi*u. V čase kedy fašouni z Republiky so Smerom otvorene hovoria o zámere pohltenia silových zložiek. Kedy chcú zakázať mimovládne organizácie a určovať čo sa bude učiť na školách. Bubububu. Riešme facky sráčom pred divadlom!“

Mihály k textu pripája esej, ktorú vraj napísal pred troma rokmi. Osobuje si v nej okrem iného právo určovať kto je fašista, stavia sa na obranu (neo)liberálneho kapitalizmu, a nevadí mu spomínať Ghándího… Zhodnotenie tejto eseje necháme na Chmelára, ale signifikantná je jej posledná veta: „Sme extrémistami nenávisti, alebo lásky? Toto je nutné rozlišovať. A neuhnúť v tomto postoji ani o krok.“ Konzervatívci, skutoční konzervatívci extrémizmus odsudzujú, a to aj vo vlastných radoch. Pretože ruku v ruke s ním prichádza násilie. A ak bojuješ proti fašistom metódami fašistov, ako dokážeš, že sám nie si fašista? Dajme však slovo Eduardovi Chmelárovi, ktorý píše:

Táto krajina nie je pre umiernených

Za tento text vďačí Robo Mihály vlastne len tomu, že som uviazol na letisku v Düsseldorfe, a tak mám trochu viac času, aby sa mu ušlo pár slov. Nič to však nemení na závažnosti toho, čo chcem povedať. Prečítal som si jeho siahodlhý status, v ktorom sa pokúšal obhajovať svoje násilnícke správanie ešte trápnejším spôsobom ako doposiaľ. Do textu vkomponoval vari všetko, čo vie, aby vyzeral učene, no jeho poznatky z dejín ľavicového hnutia tvoria len hmlu zakrývajúcu podstatu, ktorej sa autor vyhýba.

Začnime konštatovaním, že Mihály pomerne presne diagnostikuje rozmáhajúci sa vzostup súčasného fašizmu. To, v čom však absolútne zlyhal, je jeho odpoveď na tieto hrozivé trendy. Musím zopakovať, že Mihály sa aj v tomto texte zachoval ako absolútny slaboch s obrovskou dávkou sebaľútosti, ale nulovou empatiou. Preto nečudo, že čitateľa zavádza, manipuluje ním a predkladá mu falošný obraz toho, čo sa stalo. Pokúsim sa vám to teda vysvetliť a nepotrebujem na to toľko priestoru ako on.

Nie, Robo, ty nie si hrdina, ktorý statočne bojoval s náckami. Ty si v tom lepšom prípade don Quijote, ktorý potrebuje odbornú pomoc, v tom horšom prípade násilný hulvát, ktorého by už mal niekto zastaviť. Možno, že ti to žerie nejaká tvoja polovzdelaná bublinka, ale to, ako sa prirovnávaš k apoštolovi nenásilia Martinovi Lutherovi Kingovi, je proste nehoráznosť a strata akejkoľvek súdnosti. Aj tvoj tesrosterónový výkrik, že budeš mlátiť náckov ako Federico Garcia Lorca je znevažovaním básnika umučeného fašistami. Čo si to vlastne dovoľuješ. Lorca bol príliš jemná duša, aby komukoľvek ublížil, nieto niekoho zmlátil. To, že M. L. King alebo Einstein, ktorými sa rovnako zaštiťuješ, striktne odmietali násilie, je všeobecne známe. Ale ty už dávno nie si žiaden bojovník proti fašizmu. Si šialenec, ktorý s metódami, výzorom a výstrojom už dávno s fašistami splynul. Nie si riešením, ale súčasťou problému. Lebo propagovať samoúčelné násilie je priam definícia extrémizmu, proti ktorému sa formálne vyhraňuješ. Človek, ktorý sa dlhodobo správa agresívnejšie ako Kotleba a Uhrík dohromady, dosiahol iba to, že ľudia prestávajú chápať, prečo by mali nazývať fašistom Mazureka, a nie teba.

Zmlátiť v mene boja proti fašizmu niekoľkých „senilných nacionalistických dedkov“ sa nedá ničím ospravedlniť. Samozrejme, ty sa slabošsky brániš, že to oni začali byť agresívni. A to sa necítiš ani trochu trápne, že si to dal na Borisa Kollára? Ešte aj ten Kotleba sa mlátil aspoň s policajtmi, kým ty si trúfneš len na starých a slabých ľudí? Mimochodom, aj tá tvoja verzia pokrivkáva. Mal si totiž tej svojej bublinke dopovedať, že tí dôchodcovia ti začali „agresívne“ vytrhávať amplión z ruky vo chvíli, keď si pustil scénku s Werichom o zabíjaní fašistov počas hrania štátnej hymny. Neočakávam, že by to prišlo niekomu z tvojej partičky nevkusné.

Takže rada a výzva na záver. Namiesto tých vulgarizmov a primitívnych urážok, ktorými častuješ svojich kritikov, skús sa aspoň raz zachovať ako chlap a ospravedlniť sa za to násilie a neadekvátne údery. Neboli ani nevyhnutné, ani v sebaobrane, bola to samoúčelná agresivita a provokácia voči účastníkom riadne ohláseného zhromaždenia. Ak to neurobíš, každý príčetný ľavičiar by sa mal od tvojich metód dištancovať. Nemusím vari vysvetľovať, že skutoční bojovníci proti fašizmu nemlátili ľudí na uliciach – to robili náckovia v tridsiatych rokoch 20. storočia. Skutoční bojovníci proti fašizmu na nikoho neútočili, ale bránili demokraciu a slobodu. Ty si však so svojimi pravidelnými potýčkami v tomto smere nielenže nič nedosiahol, ale si súčasťou problému, nie riešenia.

Napokon malá prosba pre všetkých. Viem, že je zvláštne vyzývať tri týždne pred voľbami, ku ktorým patria najrôznejšie emócie a vášne, na umiernenosť, ale trochu viac by nám jej neuškodilo. Správame sa, akoby Slovensko nebolo krajinou pre umiernených, akoby vo všetkom musel prevládať extrém – pravicový, ľavicový i centristický. Akoby sme sa pri všetkých rozdielnych pohľadoch, názoroch a pocitoch k sebe nemohli správať vľúdnejšie a s rešpektom. Nie, to neplatí len pre agresívnych anarchistov, to platí aj pre vás z druhého brehu, ktorí si myslíte, že sa vás to netýka. Môžete byť zásadoví, môžete byť principiálni, môžete byť radikálni, ale nemali by ste byť extrémistickí. Lebo každý extrém obhajujúci agresivitu a vyzývajúci na násilie je slepou uličkou. Tomu nás mnohokrát naučili dejiny a my sa z nich nie a nie poučiť.

Prečítajte si tiež:

• Hamran musí padnúť, ale zodpovednosť za tento rozklad štátu nesie Čaputová
• Skončí riaditeľka DPOH, ktoré poburuje novým vizuálom?
• V Bratislave prebieha protest pred DPOH, na ktorý vyzvala Matica slovenská