Prejavilo sa to už v reakciách na výročie augusta 1968. Väčšina médií a veľa politikov tvrdili, že dnes sa nám už august 68 prihodiť nemôže, pretože sme členmi NATO. Chmelár však upozornil, že Slovensko má dobrý dôvod viac sa báť svojich spojencov než svojich nepriateľov. Aj v roku 1944, aj v roku 1968 nás predsa prepadli naši spojenci. A netreba zabudnúť ani na rok 1938, kedy nás zradili zas len naši spojenci. Kým u nás sa pripomína 200 obetí invázie vojsk Varšavskej zmluvy, ktorá bola súčasťou studenej vojny, treba myslieť aj na to, že vtedy USA viedli vojnu proti Vietnamu, ktorá si vyžiadala nie 200 ale 2 milióny mŕtvych. Takže každé tvrdenie potrebuje kontext.

Chmelár sa tiež venuje “vysvetľujúcej” kampani ministerstva obrany, ktorou reaguje na zmienky o referende k vystúpeniu z NATO, ktoré sa objavili v predvolebnej kampani. Chmelár si myslí, že ministerstvo obrany zámerne zavádza, keď tvrdí, že neutralita by nás stála viac než členstvo v NATO. Používajú sa pri tom absolútne čísla, čo nie je fér. V každom inom prípade, keď sa hovorí o výdavkoch na zbrojenie, požíva sa percento z HDP, a vtedy neutralita vychádza výrazne lacnejšie než členstvo v NATO u snáď všetkých európskych neutrálnych štátov. Chmelár teda otvorene hovorí o lživej propagande.

V nasledujúcich minútach sa Chmelár venuje téme, ktorá možno viacerých rozhorčí – extrémizmu. Privítal, že aj Hlas aj Smer konečne označili Republiku za stranu extrému. Nepáčia sa mu však dôvody. “Strana republika nepatrí k extrému preto, že chce neutralitu Slovenska,” hovorí Chmelár a považuje túto požiadavku za legitímnu. Potom by sme museli za extrémistické považovať aj celé krajiny ako Rakúsko alebo Írsko. Neutralitu by privítala väčšina obyvateľov Slovenska, zaradiť teda Republiku medzi extrém z tohto dôvodu nedáva zmysel. Smer i Hlas s tým nemusia súhlasiť, ale považovať to za extrém je scestné, vraví Chmelár.

Naopak, od Smeru i od Hlasu by očakával, že svojim voličom vysvetlia, že Republiku považujú za extrém kvôli jej neonacistickému jadru. Spomenul odsúdenie poslanca Mazureka, že podpredseda tejto strany bol lídrom kapely Biely odpor, ktorá mala neonacistické prejavy na pódiu. “Toto sú prejavy extrémizmu,” hovorí Chmelár a pripomína, že práve on strhol čiernu zástavu, ktorú na budovu župy pri výročí SNP vyvesil Uhrík. “Mňa neoklamú všetci tí svalnatí muži v bielych košeliach,” hromží Chmelár. “Nech si ich dajú dolu, aby sme videli, čo pod nimi majú vytetované!”

Chmelár zmierlivo pokračuje tým, že Republiku nezatracuje do politického podsvetia, len hovorí, že má pred sebou veľký kus cesty, ak chce dokázať, že je naozaj antifašistickou stranou. Zatiaľ mu všetko pripadá ako účelová maska, kým sa Republika nevie jasne vyjadriť k zločineckému režimu vojnového štátu. “Nevedia to jednoznačne odsúdiť a tvária sa, že nerozumejú, čo od nich vlastne chceme?” uzavrel tému Chmelár s tým, že od týchto kritérií nemožno poľaviť.

Vrátil sa k téme extrémizmu, ktorý nemožno definovať požiadavkou na vystúpenie z NATO. To je spoločensky veľmi nebezpečné, a verejnosť sa prestáva orientovať v tom, čo je extrémizmus. Chmelár si myslí, že bližšie k nemu majú nedávne výroky Petra Pellegriniho, ktoré na prvý pohľad vzbudzujú dobrý dojem, keďže vyslovil tvrdé slová voči liberálom i voči progresívcom.

Chmelára však vraj neoklamal. Pripomenul postoje Hlasu, kým prieskumy ukazovali takmer presne opačný obraz preferencií vo vzťahu k Smeru než dnes. Z Pellegriniho výrokov každému vychádzalo, že chce vládnuť s Progresívnym Slovenskom a SaS, a bolo vidieť, že sa cíti byť na koni. Hlas je dosiaľ v tejto otázke vnútorne rozdelený, podotkol Chmelár. Zmena postojov stále Chmelára nepresvedčila, že od Hlasu to nie je len politický kalkul, keďže mu prudko začali padať percenta.

Chmelárovi však doslova vyrazila dych tá časť výrokov Pellegriniho, ktorá sa týkala zahraničnej politiky. Rozhorčilo ho najmä Pellegriniho tvrdenie, že Slovensko by sa do zbrojenia malo zapojiť najlepšie ako vie. Netajil sa tým, že zbrojenie podporuje. Chmelára, zásadného mierového aktivistu pobúrila Pellegriniho odpoveď na otázku redaktora, či sa neobáva toho, že zbrojením sa Slovensko čoraz viac zaťahuje do vojnového konfliktu. Pellegrini arogantne odpovedal: “No a čo? My im len dodáme objednaný materiál! V tomto prípade húfnice. Veď keby si od nás objednali 30 ton mlieka, nedodáme im?”

Táto odpoveď Chmelára skutočne rozhorčila a na Pellegriniho nasypal tony kritiky. “Porovnávať mlieko a zbrane!” chytá sa Chmelár za hlavu. Dal to do kontrastu s dávnejším výrokom Fica, že on dá radšej na mlieko, ako na zbrane. Pellegriniho výrok i uvažovanie označil za neprípustné. “Naozaj nie je jedno, aká vláda tu bude,” už takmer kričí Chmelár. “Či bude pumpovať prostriedky do vojny, eskalovať napätie, alebo či bude jedným z tých článkov, ktoré budú to napätie uvoľňovať.”

“Nie je jedno, aký máte postoj k vojne na Ukrajine,” opakuje Chmelár, ” a kto bude sedieť v budúcej vláde, kto bude určovať zahraničnú politiku. Ak toto má byť smerovanie zahraničnej politiky, poslušné počúvanie toho, čo nám nakážu v Bruseli… To je tak nemorálny postoj, až mi to vyráža dych!” Kto doteraz neveril, že Chmelár je presvedčený pacifista, pri pohľade, ako seká do Pellegriniho hlava nehlava, musí brať jeho motiváciu vážne.

Na záver svojho zamyslenia Chmelár chváli Pellegriniho návrat k sociálnej politike. Avšak na stránkach Hlasu našiel len všeobecné heslá. Chcel pustiť svoju kritiku aj do radov Smeru, avšak ten ho svojou tlačovou konferenciou, ktorú venoval svojej budúcej fiškálnej politike, predbehol. Podobné predstavenie svojich úmyslov by očakával aj od iných strán. Sympatické mu je vyhlásenie Smeru o tom, že najprv treba definovať programové priority vlády a až potom zostavovať koalíciu. Dosiaľ to bolo vždy naopak.

Prečítajte si tiež:

• Pellegrini vyobracal Šimečku kvôli Hamranovi: Čo tam robil?
• Chmelár: Najodvážnejší je ten, kto nemyslí na víťazstvo
• Chmelár: Je v našom záujme, aby sme tomuto regiónu vrátili stabilitu a mier. Jedine to má význam a žiadne propagandistické kecy!