Chaos v čase pandémie: Niektoré krajiny odmietli očkovanie mladších detí, iné zrušia protipandemické opatrenia. Rúška môžu deťom znížiť IQ. Situáciu zaklincovalo, keď sa prevalilo skresľovanie dát v Nemecku

Bratislava 28. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Andrew Medichini, Martin Baumann)

Rozdielny prístup k očkovaniu a rúškam u detí. Skreslené dáta v Nemecku. Omikron ako riešenia alebo strašiak, aj to všetko sa rieši kvôli pandémii, ktorá zmenila život všetkým 

Očkovanie mladších detí

Očkovanie detí proti ochoreniu covid-19 je od začiatku kontroverzná téma. Deti totiž ochorenie znášajú veľmi dobre a len v minime prípadov (zväčša ide o deti s komorbiditami) dieťa ťažko ochorie alebo kvôli koronavírusu zomrie.

Napriek tomu mnohé krajiny, vrátane Slovenska (a to aj bez odporúčania lekára), očkovanie detí umožnili. Najprv pre skupinu nad 15 rokov, neskôr sa stalo očkovanie široko dostupné aj pre deti vo vekovej kategórii 5-11 rokov. Očakáva sa, že čoskoro sa budú môcť očkovať ešte mladšie deti.

Nájdu sa ale aj krajiny, ktoré zvolili oveľa opatrnejší prístup, keďže vakcíny nie sú stopercentne bezpečné a s príchodom omikronu sa ich účinnosť podstatne znížila.

Švédske zdravotnícke úrady vo štvrtok oznámili, že neodporučia očkovať proti koronavírusu deti vo veku od 5 do 11 rokov. Prínosy očkovania detí z tejto vekovej skupiny totiž podľa tamojších odborníkov neprevažujú nad rizikami.

Úrady odporučili vakcináciu iba pre deti, ktoré patria s ohľadom na covid k najrizikovejším skupinám obyvateľstva. “Vakcíny sú bezpečné…, ale teraz sa zameriavame na zdravotné prínosy pre jednotlivé deti a nezdá sa nám, že prínosy sú dostatočne veľké na to, aby sme očkovanie odporúčali celej skupine,” uviedla Britta Bjorklundová zo švédskeho úradu verejného zdravotníctva. Dodala, že “očkovať celú túto skupinu detí pre dobro spoločnosti nie je nutné“.

Podobný názor koncom minulého roka zastával aj šéf STIKO Thomas Mertens, ktorý v decembri uviedol, že by nedal zaočkovať svoje vlastné sedemročné dieťa proti koronavírusu. Mertens svoj postoj odvodnil tým, že je k dispozícii nedostatok informácií o znášanlivosti vakcíny vo vekovej kategórii päť až jedenásť rokov. Dodal, že by ho zatiaľ nepresvedčilo ani to, keby EMA schválila očkovanie spomínanej kategórie a označila ho za bezpečné. Okrem údajov z registračnej štúdie vakcíny totiž neexistujú „žiadne údaje“ o znášanlivosti vakcíny v spomínanej vekovej skupine. Vyjadrenia o možných dlhodobých následkoch alebo škodách sú preto sotva možné.

STIKO v decembri napokon odporučilo očkovanie detí vo veku od 5 do 11 rokov proti koronavírusu. Podľa panelu by sa ale vakcinovať mali hlavne deti, u ktorých si to vyžaduje ich zdravotný stav, alebo tie, ktoré sú v úzkom kontakte so zraniteľnými ľuďmi. Malé deti, u ktorých si to nevyžaduje ich zdravotný stav, sa očkovať môžu, ak existuje „individuálne želanie”.

Ako vplýva na deti nosenie rúšok?

Rúška – ďalšia veľmi citlivá téma pri deťoch. Podľa časti odbornej verejnosti sú nevyhnutné pre ich ochranu. Nosenie rúšok však môže byť aj na škodu.

Biochemik Zdeněk Hostomský rúška v školách považuje za úplný hriech, pretože deťom ochrana úst zamedzuje prísun kyslíka do mozgu, čo môže viesť k zníženiu IQ.

“Pre deti je to úplný hriech. Rúškami im zamedzujete prísun kyslíka. Ich mladý mozog sa musí vyvíjať,“ povedal pre CNN Prima NEWS. „Existujú vedecké dáta, ktoré ukazujú, že podkysličenie mladého mozgu, ktorý sa vyvíja, niekedy vedie k poklesu IQ až o 20 percent,“ uviedol Hostomský.

„My si tu budeme vedome pestovať generáciu detí, ktorá nebude schopná odčítať z pier učiteľa, pretože bude zahalená do rúška. Sociálne kontakty detí utrpia,“ varoval odborník.

Skreslené dáta v Nemecku

Ďalším problém sa ukazujú štatistiky, keďže pre ich vyhotovovanie neexistujú ucelené pravidlá. Príkladom toho je Nemecko. V tamojších nemocniciach je stále viac pacientov, ktorí trpia inými problémami, než je koronavírus, napriek tomu sú započítavaní do štatistiky hospitalizovaných kvôli covidu, na zistenia nemeckých médií upozorňuje portál Novinky.cz.

Podľa portálu je problém v tom, že mnohé spolkové krajiny nerobia rozdiely medzi hospitalizáciou „kvôli“ koronavírusu alebo „s“ koronavírusom a hádžu ich všetky dokopy.

Z týchto skreslených štatistík potom Inštitút Roberta Kocha vypočítava štatistiky hospitalizácií. K štvrtku hlásil RKI dohromady 403 658 pacientov hospitalizovaných s koronavirom za celé Nemecko.

Koľko ľudí z tohto počtu sa ale do nemocnice dostalo napríklad kvôli zlomenej nohe, nie je z tejto štatistiky dohľadateľné. Kvôli tomu sa podľa médií môže zdať koronavírusová situácia na klinikách dramatickejšia, než v skutočnosti je.

Prístup k omikronu

Omikron začal prevládať vo väčšine krajín, čo sa podpísalo aj pod rekordné čísla v štatistikách. Napriek  vysokému počtu prípadov ho niektoré krajiny nevnímajú ako natoľko nebezpečný pre spoločnosť.

Kým na jednej starne sa sprísňujú opatrenia, na strane druhej viaceré krajiny v posledných dňoch ohlásili veľké rušenie protipandemických obmedzení. Medzi nimi aj Veľká Británia či Dánsko.

Dánsko, ktoré v Európe vedie v počte nových zistených prípadov, oznámilo, že covid-19 už nepovažuje za „kritickú chorobu pre spoločnosť“. Zrušia sa covid pasy, rúška a otvoria sa nočné kluby. Jedinými opatreniami zostanú isté pravidlá na hraniciach a štvordňová karanténa po pozitívnom teste.

Za uvoľnením je aj pomerne dobrá situácia v nemocniciach. Podľa politikov sa to dá vysvetliť vysokou preočkovanosťou a premorenosťou obyvateľstva.

To však nemusí byť vôbec pravda. Prípady nákazlivého ochorenia COVID-19 prudko klesli a prvýkrát od dosiahnutia vrcholu vo štvrtej vlne koronavírusu, v ktorej prevláda variant omikron, klesli aj počty úmrtí aj v Afrike, kde zaočkovanosť nie je vysoká.