Môj profil 
Predplatné
Pozvanie na túto túru prišlo ako blesk z jasného neba a môj súhlas okamžite. Na prípravu som mala asi pätnásť minút a v zložení dva psy a dvaja ľudia sme vyrazili hneď po raňajkách v jedno krásne, májové sobotné ráno smer Blatnica. Parkujeme v ústí Gaderskej doliny, ktorú už poznáme z výstupu na Tlstú. Teraz naše kroky povedú Blatnickou dolinou zelenou značkou popri Blatnickom potoku.
Tempo je dosť rýchle a dolina nádherná. V niektorých úsekoch pripomína kaňon stáročiami vypracovaný prúdiacou vodou. Vzduch je dosť čerstvý, ale rýchlosť chôdze nás spoľahlivo zohrieva. Psíky sú od začiatku doliny v potoku a my sa uberáme chodníkom obklopeným ihličnatým porastom. Po odbočku do Juriášovej doliny máme asi hodinu cesty prakticky po rovine a stúpanie nás ešte len čaká.
Vstupom do Juriášovej doliny sa ocitáme v lese a vedie nás žltá značka. Zdola až na hrebeň prekonáme prevýšenie minimálne 700 metrov. Tempo spomaľujeme občasnými prestávkami na oddych. Terén je mokrý a skalnatý, chodník úzky. Vo vzduchu cítiť zmenu počasia, niekde sa spustil dážď. Stúpanie je stále prudšie a vrcholí pod hrebeňom. Časť výpravy sa mi vzdialila, doplácam na to, že som si nevzala paličky pomocníčky.
Z lesa pomaly vychádzame na lúky a čistinky, blíži sa hrebeň. Výprava sa opäť dáva dokopy a úzkym chodníčkom kráčame po hrebeni až k miestu označenom ako Zadná Ostrá 1254 m n.m. Tu už sa nám otvorili krásne výhľady na Turiec, neďaleký Drieňok a dokonca vidieť aj Krížnu. No práve od Drieňku sa k nám blíži dážď a predchádza ho vietor. Nemáme kam uniknúť, tak sa ukryjeme aspoň do závetria strmej stráne pod smreky. Je to príjemné miesto. Sedíme v ihličí, dýchame vôňu ihličia a dopĺňame energiu po namáhavom výstupe.
Dažďové mračno si napokon rozmyslelo smer jazdy a pokropilo nás len symbolicky. Zo skrýše pod smrekmi nás vytiahlo slniečko. Budeme pokračovať ešte kúsok po hrebeni. Výstupu na Prednú Ostrú sa vzdávame pre náročnosť terénu. My by sme ho hádam zvládli, ale nechceme riskovať kvôli psom. Chodník vyzerá ako schody vytesané do skál a ide prudko nahor. Zopár turistov tam práve vystupuje.
Zo Sedla Ostrá zostupujeme žltou značkou až po Muráne, známe z výstupu na Tlstú a modrou značkou schádzame cez Konský dol do Gaderskej doliny. Ak sa vyberiete na túto túru, zo Sedla Ostrá máte možnosť pokračovať na Tlstú po zelenej značke. Tým úsekom som síce neprešla, ale určite je rovnako krásny ako mnohé iné hrebeňové chodníky Veľkej Fatry, ktoré ponúkajú veľa výhľadov a turistické vyžitie.
Dnešné putovanie doplním o niekoľko osobných postrehov. Výstupy z dolín Gaderská a Blatnická sú veľmi strmé a vo chvíli, keď človek začne bojovať sám so sebou, trochu pozabudne všímať si krásu okolia. Moja vlastná skúsenosť hovorí o tom, že paličky sa vždy zídu, aj keď som si myslela, že mám dobrú kondičku a pôjdem na pohodu. Ale keď vidíte, ako sa vám parťák postupne vzďaľuje a pri tom máte pocit, že idete naplno, vyrobíte si psychický tlak v podobe „rýchlo ho dobehnúť“ a to vás oberie o sily, ktoré by inak vystačili na pomalší výstup a v konečnom dôsledku váš spolupútnik spomalí a počká v momente, keď zistí ako ďaleko za sebou vás nechal.
Ale odmenou za všetku vynaloženú námahu sú krásne výhľady a aj samotný pocit, že ste to zvládli a vyšli až na vrchol. Poznám zopár ľudí s názorom: „Čo z toho máš, keď lezieš niekam na hory? Ja by som tam nešiel…“ Ale kto to neskúsi a nezažije, nepochopí, ako tam hore z človeka opadnú problémy, starosti, ako príde na nové myšlienky, pookreje a poteší sa nádherou prírody. Po každej túre sa vraciam domov s úžasným pokojom a s radosťou v srdci. A ak máte v turistickej partii správnych ľudí a dobrých priateľov, budete obohatení o prítomnosť a skúsenosti každého jedného z nich.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno
