Cesta do Bieleho domu – kampaň pred novembrovými prezidentskými voľbami

Bratislava 17. októbra 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Patrick Semansky)

V utorok 3. novembra voliči v Spojených štátoch amerických rozhodnú, kto sa stane ich ďalším prezidentom. Vo voľbách proti sebe stoja súčasný šéf Bieleho domu Donald Trump a niekdajší viceprezident USA Joe Biden

Trump oznámil svoju kandidatúru už v roku 2017. Zástupca Republikánskej strany v primárkach získal viac ako 18 miliónov hlasov, čo je doterajší rekord. Oficiálnym kandidátom sa stal počas republikánskeho zjazdu, ktorý sa konal od 24. do 27. augusta, kde potvrdili aj opätovnú kandidatúru doterajšieho viceprezidenta Mikea Pencea. Za oboch hlasovalo všetkých 2 550 delegátov, pričom na víťazstvo im stačilo po 1 276 hlasov.

Biden potvrdil kandidatúru v apríli 2019. Favorizovaným menom Demokratickej strany sa stal po tom, ako v apríli 2020 odstúpil z boja Bernie Sanders. Sedemdesiatsedemročný rodák z Pennsylvánie sa stal oficiálnym súperom Trumpa po demokratickom zjazde, ktorý sa konal od 17. do 20. augusta. Zo 4 749 delegátov získal 3 558 hlasov. Oficiálnou kandidátkou na viceprezidentku sa stala kalifornská senátorka Kamala Harrisová. Je zároveň prvá černošská kandidátka jednej z dvoch veľkých politických strán na tento post, je tiež prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá takto kandiduje, a len treťou nominantkou veľkej strany na viceprezidentku vôbec.

Sedemdesiatštyriročný Trump voličom sľubuje obnovenie ekonomiky, ktorú postihla pandémia. Chce ponúknuť viac pracovných miest, chrániť obchodné záujmy USA a pokračovať v nekompromisnom postoji voči prisťahovalectvu. Politik v júli vyzval na odloženie volieb. Dôvodom bolo hlasovanie prostredníctvom pošty, ktoré podľa neho povedie k podvodu a nepresným výsledkom. Pre toto tvrdenie však dosiaľ neposkytol žiadne dôkazy.

Biden chce takisto vytvárať nové ekonomické príležitosti pre pracujúcich ľudí, obnoviť ochranu životného prostredia, napraviť medzinárodné spojenectvá a bojovať proti rasizmu.

Obaja sa mali možnosť stretnúť v prvej prezidentskej debate, ktorá sa konala 29. septembra v Ohiu. Poznamenali ju však chaos, hlučné prekrikovanie sa i osočovanie. Komisia dozerajúca na voľby následne ohlásila, že po tejto skúsenosti pripraví pre druhú debatu zmeny. Stretnutie sa malo konať 15. októbra v Miami, no napokon ho zrušili po tom, ako sa prezident nakazil koronavírusom a odmietol účasť vo virtuálnej debate.

Miesto toho v čase pôvodne plánovanej debaty každý sám vystúpil v televízii a odpovedal na otázky voličov. Večerné podujatia, ktoré sa uskutočnili dva a pol týždňa pred hlavným volebným dňom, ukázali kontrastné rozdiely medzi oboma kandidátmi, ako v názoroch, tak napríklad aj v prístupe k pandémii nového koronavírusu. Obaja sa však miestami priklonili k neurčitým odpovediam, keď prišli na rad náročné otázky.

Trump začiatkom októbra potvrdil, že on i jeho manželka Melania sa nakazili koronavírusom. Politik, ktorý pandémiu zľahčuje a naďalej sa napriek odporúčaniam zúčastňuje na predvolebných stretnutiach, strávil v nemocnici tri dni.

Tretia prezidentská debata je naplánovaná na 22. októbra v Nashville. Biden sa vyjadril, že sa plánuje na nej zúčastniť, ale požiada Trumpa, aby pred príchodom absolvoval test na koronavírus. Ako poznamenal, je to preukázanie slušnosti voči všetkým naokolo, vrátane ľudí, čo nekandidujú.

V doterajších predvolebných prieskumoch vedie Biden. Inaugurácia zvoleného prezidenta by sa mala konať 20. januára 2021.

Siedmeho októbra sa v debate za prísnych bezpečnostných opatrení stretli kandidáti na viceprezidenta. Rozhovory v Salt Lake City boli slušnejšie a menej chaotické ako v prípade prezidentských súperov, no ani tieto sa nezaobišli bez ostrejších vyjadrení.

Pandémia koronavírusu pritom medzičasom zasiahla aj kampaň Kamaly Harrisovej, ktorá oznámila, že pozastavuje cestovanie po tom, čo dvaja ľudia zapojení do kampane mali pozitívne testy na nový koronavírus. Politička bude preto počas nasledujúcich dní pokračovať v kampani len virtuálne.