Praha 23. novembra 2015 (HSP/parlamentnilisty/Foto:Facebook)
Poslanec za ČSSD Stanislav Huml sa v rozhovore pre Parlamentní listy vyjadril k nemilým princípom fungovania demokracie a k neľahkej situácii s migrantmi
Huml začal rozhovor s názorom starovekého gréckeho filozofa Sokrata na fungovanie demokratických princípov: “Demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým. Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov a cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody tiahnu po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, než ktorú vytvorí najhoršia monarchia alebo oligarchia.”
Pritom podotýka, že aj “bruselský parlament je tiež zvolený demokraticky”. “My sme do EÚ vstúpili dobrovoľne, po hlasovaní a časť svojej právomoci sme odovzdali. Nikto nás nenútil,” pripomína Huml vtedajšie referendové rozhodnutie občanov. Aj on sám hlasoval za vstup. “Ale bola to iná EÚ, než je dnes. Ak by k hlasovaniu o vystúpení došlo dnes, veľa by som premýšľal,” vraví.
O demokraciu šlo aj v novembrových udalostiach v roku 1989. S vývinom spoločnosti však s odstupom času príliš spokojný nie je: “Ponovembrový režim sa dopustil neodpustiteľných a nenapraviteľných chýb. Divoká privatizácia, zhasnuté a zbytočné zadĺženie krajiny. Nechali sme si vnútiť pôžičky a predávali podniky ťažko pod cenu. Klondike. Opustili sme trhy, kam sa ťažko vracia a kde nás okamžite nahradili naši radcovia. Boli sme schopní rozfofrovať to, čo naši predkovia budovali desiatky rokov v priebehu pár mesiacov.” Humla neteší ani to, že ekonomické dôsledky negatívne ovplyvnili aj normálne fungovanie rodín.
V rozhovore s českým poslancom sa nezabudlo ani na situáciu s migrantmi. Vraví, že “utečencom pred vojnou treba pomôcť”, ale “nesmú si však tú svoju vojnu preniesť na naše územie”. A práve tí prichádzajúci by mali v prvom rade rešpektovať zvyklosti prostredia, do ktorého prídu. “Musia mať toľko slušnosti, aby si ctili pravidlá hostiteľa. Nemôžu počítať s tým, že budú mať rovnaké práva, ale majú právo očakávať slušné zaobchádzanie,” hovorí Huml. Ale podľa neho “to, čo dnes zažívame, však nie je vlna utečencov pred vojnou, ale mix s ekonomickými migrantmi a čo je horšie, s ľuďmi, u ktorých je možné predpokladať, že sa nebudú správať ako slušní hostia”. A je ich nadmerná masa.
Huml dáva do pozornosti jednu správu kolujúcu po internete: “Viete si predstaviť, že by lev do svojho brlohu vpustil opice, ktoré by všetko rozváľali a žrali, množili by sa, zabíjali jeho mladé, chceli, aby sa staral predovšetkým o ne, aby sa správal aj on a jeho levice ako opice a potom mu povedali, že keď sa mu to nepáči, má odísť zo svojho brlohu?”
Huml konštatuje, že “multikultúrny svet môže fungovať len medzi rovnocenne inteligentnými ľuďmi, bez parazitovania jednej skupiny na druhej a pri vzájomnej tolerancii”. Za slovo “vzájomnej” dáva tri výkričníky a ešte raz ho znovu zvýrazňuje.
Pripomína však aj súčasné škatuľkovanie ľudí, čo nie je práve na mieste: “A etiketovania typu nesúhlasíš s migrantmi, si nacista, máš výhrady k správaniu NATO, si ruský agent,” ma neberú. Je potrebné pomenovať rozdiel medzi vlastenectvom či patriotizmom a fašizmom či nacizmom. Prvý hlása hrdosť na vlasť a je schopný rodnú hrudu brániť, ale nad nikoho sa nepovyšuje a iných nezotročuje a toleruje. Ten druhý si o sebe myslí, že je niečo viac ako ostatní, ktorých chce dobyť a podmaniť. Kladiem si v tejto chvíli otázku, kam patrí islam.”
Huml je iste za patriotizmus, pričom dodáva, že “bez zakotvenia rodiny a patriotizmu nemôžeme prežiť”.