Praha 9. apríla 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Frank Hormann)
Česká produkcia zemiakov v roku 2018 zaznamenala výrazný pád a cíteľné zvýšenie cien. Počas nasledujúcich dvoch mesiacov bude musieť Česko dovážať zemiaky zo zahraničia. Sputnik zistil súvislosti a obmedzenia vo výrobe tejto základnej potraviny, rovnako ako sa zaujímal o špecifiká hospodárenia v susedných krajinách, a to u predsedu Českého zemiakového zväzu Ing. Jozefa Králíčka. Problémom so zemiakmi čelí aj Slovensko
“Je pravda, že je u nás krytá potreba zo 70% a to percento sa líši podľa konkrétnej situácie v tom ročníku. To znamená, že napríklad vlani v rámci sucha bol 20% prepad produkcie. Ten prepad mali aj ostatné štáty, ktoré zemiaky vyvážajú. Najmä Nemecko, potom Francúzsko, Holandsko a ďalšie štáty západne od nás,” potvrdil odborník a dodal, že v tomto období sa zemiaky každoročne dovážajú.
Podľa českých poľnohospodárov už domáce zemiaky došli a ďalšia úroda bude až v máji. Navyše domáca produkcia zemiakov dlhodobo nepokrýva spotrebu.
Podľa odborníka závislosť na dovoze vznikla hneď z niekoľkých dôvodov. Jednou z hlavných príčin je nedostatok skladovacích priestorov na patričnej úrovni: “U nás nie je dostatok kvalitných klimatizovaných skladov, kde by bolo možné uskladniť zemiaky, ktoré by mali dobrú kvalitu ešte v týchto mesiacoch. To znamená, že naši pestovatelia väčšinou predávajú zemiaky na jeseň toho roku zberu a v jarnom období musíme zemiaky dovážať. Práve v minulom roku bolo sucho a slabá úroda, preto je ten výpadok väčší a zemiaky sú celkovo drahšie,” vysvetlil predseda zväzu.
Odborník tiež dodal, že v tomto roku začali jarné práce a výsadba nových porastov veľmi dobre a potvrdil, že termín pre domáce zemiaky na konci mája platí. Súčasne sa do Česka vozia zemiaky zo Stredomoria, najmä potom z Egypta a Maroka.
Prečo je v Česku skladovanie zemiakov problematické?
Predseda Českého zemiakového zväzu tvrdí, že záujemcovia o budovanie skladov sú, ale nie je ich toľko. Štát navyše výstavbu nových skladov podporuje pomocou programu Rozvoja vidieka. Aj napriek tomu je však podľa Králíčka špecializovaných podnikov, ktoré stavajú podobné sklady, málo.
“Sklady sa stavajú hlavne v oblasti Polabia, v teplých oblastiach, kde ich pestovatelia môžu využiť pre zeleninu alebo v nich prechodne skladovať ďalšie produkty. V hlavnej zemiakovej oblasti, to znamená v Českomoravskej vysočine, existuje problém, že tu nie je možné pestovať zeleninu. Klimatické podmienky to tu neumožňujú,” povedal inžinier.
Okrem toho majú podniky v tejto oblasti silnú živočíšnu výrobu, so špecializáciou na výrobu mlieka, a už nemôžu toľko investovať do kvalitného pestovania zemiakov.
Naopak, Nemecko má v množstve skladov na vysokej úrovni podľa Králíčka náskok. Po zbere je väčšia cena a potom zemiaky môžu predať s pridanou hodnotou za vyššiu cenu po skladovacom období.
“Ak sa pozrieme na súčasnú cenu zemiakov v Nemecku, je cez 30 euro za 100 kilogramov a vlani táto cena bola zhruba tretinová. Teraz samozrejme ťaží ten efekt,” dodal Králiček.
Prečo je plocha zemiakov malá a nerozširuje sa. Špecifiká českého poľnohospodárstva
Sputnik sa u odborníka tiež pokúsil zistiť, či existuje priama súvislosť medzi znížením plôch osevu zemiakov a zvýšením plôch osevu repky.
Podľa Českého štatistického úradu sa v rokoch 1990-2000 plochy osevu zemiakov znížili cca o 35% a naopak vývoj plôch osevu repky strmo stúpol, až o 50%. V ďalšom desaťročí, konkrétne v rokoch 2000-2010, bol prepad plôch zemiakov ešte väčší (zníženie o 50%) a zvýšenie plôch s repkou bolo miernejšie – o 13%.
Priamu súvislosť medzi týmito dvoma ukazovateľmi potvrdil aj inžinier Králíček. “Zemiaky potrebujú veľké investície na hektár. Pre poľnohospodárov sú jednoduchšie plodiny, napríklad repka, obilniny a kukurica, ktoré majú v prepočte väčšiu cenu a nižšiu potrebu ľudskej práce. Nie sú tak náročné na ľudskú prácu. Potom, keď pestujete zemiaky, musíte mať ďalšie zariadenia na uskladnenie, triedenie, balenie, a to sú veľmi finančne náročné záležitosti,” vysvetlil predseda zväzu.
To všetko je podľa inžiniera Králíčka dané aj zámerom poľnohospodárov po roku 1990, kedy si pestovatelia za hlavný program nezvolili pestovanie zemiakov. Preto majú väčšinou staré stroje a novú techniku nekupujú, pretože investujú do výroby mlieka.
Zároveň, podľa Králíčka, majú v Českej republike vplyv aj podmienky na eróziu pôdy či to, že nie sú k dispozícii niektoré druhy herbicídov, teda látky na ochranu rastlín. Počas sezóny sú tu vyššie požiadavky na ochranné pásma vodných zdrojov. To sú všetko veci, ktoré pestovateľ zemiakov musí zvažovať, keď chce zemiaky pestovať.
Ako je to u susedov?
Aj napriek istému prepadu výroby zemiakov na území všetkých štátov EÚ, sa veľkým výrobcom stále darí. Dôvodom je lepšia technická vybavenosť a klimatické podmienky.
Predseda zväzu pripomenul, že zemiakárske štáty, ku ktorým sa radí Nemecko, Holandsko a Veľká Británia, sú kľúčovými hráčmi na trhu s konzumnými zemiakmi a pestujú zemiaky vo veľmi výhodných podmienkach.
“Keď si vezmem situáciu v Nemecku, tak tá stabilita produkcie je veľmi vysoká aj z dôvodu väčšieho uplatnenia závlahy. Výkyvy vo výnose nie sú tak veľké a výnosy sa pohybujú okolo 50 ton z hektára. Kdežto u nás je to 30 ton z hektára, pretože u nás je to kolísanie a tie výkyvy výnosu podľa konkrétnej situácie počasia, množstva zrážok a podobne,” vysvetlil expert.
K tomu dodal, že veľkí výrobcovia majú väčšiu výhodu v dlhšej dobe investícií do závlah. Majú ju nielen z rieky, ale aj z vŕtaných studní na poli, čím môžu výrazným spôsobom zväčšiť stabilitu produkcie.
Dotácie na podporu výroby zemiakov
Čo sa týka spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, Česká republika má podľa odborníka v Bruseli svojich vyjednávačov z ministerstva poľnohospodárstva, z agrárnej komory a ďalších mimovládnych organizácií. Bohužiaľ je podľa neho názorov v rámci rokovacích tímov veľa a sú rozdielne.
“Nás veľmi zaujíma, aká bude sadzba, čo sa týka zastropovania (dotácií, pozn. red.), a potom aká bude platba pre citlivé komodity, to znamená pre dobrovoľnú podporu viazanú na produkciu v rámci VCS. Teda, či tam bude 10+2 alebo či tam bude vyššie percento. Počítame, že podpory, konkrétne na konzumné zemiaky, budú väčšie, než boli v súčasnom období,” podelil sa o svoje odhady Králíček.
Avšak podľa odborníka sa to nevyvíja v prospech Česka: “Zatiaľ tie návrhy, ak budú 10+2, čiže na tie bielkovinové plodiny, alebo 12+2, je to stále menej ako to, čo sme mali doteraz. Tam bolo 15 percent dohromady. Preto sa pestovanie zemiakov u nás ďalej skomplikovalo,” vysvetlil v závere inžinier Josef Králíček.
K uvedeným číslam odborník ďalej povedal, že sú dané okrem iného aj znižovaním všeobecnej spotreby zemiakov. Podľa Králíčka spotreba tohto produktu v Česku činí asi 68 kg/os. ročne, čo je výrazne menej, než to bolo v minulosti.