Môj profil 
Predplatné
V slovenských médiách je tento rozdiel v názoroch pomerne často spomínaný. Prezident Slovenskej republiky má “filantropické sklony”: opakovane vyzýval ľudí na ľudskosť a na “čo najrýchlejšie zmazanie nepriaznivého dojmu, ktorý sme v Európe zanechali v súvislosti s migráciou.” Proti nemu stojí predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico, ktorý má racionálny prístup a kategoricky odmieta prijatie stoviek či tisícov utečencov. Je nemožné, aby sa riešenie na tento problém našlo pomocou kompromisov.
Táto pozoruhodná odlišnosť názorov neušla pozornosti ani médiám našich západných susedov. Český spravodajský portál blesk.cz píše: “Na Slovensku aj naďalej horí spor o utečencov. U popredných predstaviteľov sa objavili dva rozdielne prístupy: prezident Kiska kritizoval slovenskú ľavicovú vládu za to, že namiesto solidarity s utečencami a ďalšími členskými štátmi EÚ tvrdo odmieta kvóty a chce proti nim podať žalobu.”
Ficov postoj
Predseda vlády Slovenskej republiky netají fakt, že medzi ním a prezidentom existujú rozdiely v pohľade na utečeneckú krízu. Na Kiskovu adresu v súvislosti s nedávnym prejavom pred poslancami NRSR povedal: “Plnú zodpovednosť za politiku v oblasti migrácie má vláda.” To znamená, že sa nenechá ovplyvniť názorom prezidenta.
Pred poslancami Výboru pre európske záležitosti však povedal, že Slovensko je pripravené dobrovoľne pomôcť utečencom, no kvóty odmieta aj naďalej: “Dobrovoľnosť áno, hlásim sa k nej, ale nestanovoval by som žiadne ciele. Nedokážeme ich splniť. Možno sa uplatní 50, možno 100, možno 200 utečencov.” Podľa kvót by sme mali prijať až 2.300 migrantov.
Premiér ďalej tvrdí, že nemá problém, ak sa nájde niekto, kto bude “pripravený rešpektovať hodnoty a pravidlá tejto zeme a chce si sám dobrovoľne nájsť prácu a žiť na Slovensku.” Avšak z aktuálneho diania vidíme, že cieľom utečencov sú predovšetkým ekonomicky vyspelé krajiny ako Nemecko či Švédsko. Krajiny, ktoré im otvárajú svoju náruč.
Fico zároveň vyhlásil, že Slovensko podá žalobu na Súdnom dvore v Luxemburgu kvôli migračným kvótam do 18. decembra. Toto podanie je namierené proti spôsobu, akým sa rozhodlo o relokácii 120.000 utečencov. “Nie je správne, ak sa väčšinovým hlasovaním rozhoduje o takej citlivej téme, že koľko ľudí má byť umiestnených v nejakej krajine a tá ich musí prijať. Žaloba môže mať veľký význam, pretože môže mnohé otázky vzťahu medzi suverénnymi štátmi a EÚ, ale aj pokiaľ ide o spôsoby hlasovania, vyriešiť.”
Kiskov postoj
Slovenský prezident Andrej Kiska má však diametrálne rozdielny názor. Prezentuje sa svojim “filantropickým názorom” ako na sociálnych médiách, tak aj v parlamente a v celej Európe. Vo svojom prejave pred poslancami upozorňoval na to, že Bratislava neposkytla dostatočnú dobrovoľnú pomoc a v otázke zavedenia kvót prehrala, keď neprišla s vlastným riešením.
“Keď Slovensko v júli oznámilo ešte na dobrovoľnom základe prijatie stoviek utečencov z celkového počtu 40.000 utečencov, stratili sme sympatie vo väčšine Európy,” zaujíma sa Kiska o názor zahraničia.
“Cítim, že na Slovensku chýba diskusia o tom, či sme pripravení dobrovoľne a iniciatívne podať pomocnú ruku ľuďom v núdzi. Som presvedčený, že by sme to dokázali. Stretol som množstvo ľudí, zástupcov mimovládnych organizácií, kresťanské komunity, ktoré sú ochotné pomáhať. A pomôcť vie určite aj štát. Len sa z toho nesmie spraviť jedna veľká politická predvolebná téma,” píše na svojom profile na Facebooku prezident, ktorý je známy tým, že svoj majetok nadobudol cez pôžičkové spoločnosti.
.jpg)
.JPG)
