Niečo také bolo historicky v podstate vyhradené len v čase vojny. Keď už vlády nemohli financovať svoje výdavky na trhu, prinútili centrálnu banku, aby im peniaze vytlačila. Keďže potom došlo zväčša k hyperinflácii, odvtedy je menové štátne financovanie oficiálne tabu.
Krátko pred Veľkou nocou však britská centrálna banka prekvapivo oznámila, že poskytne vláde možnosť získať priamo u nej peniaze v akejkoľvek výške. Tým chce zabezpečiť fungovanie trhov. Bank of England zdôrazňuje, že kontokorentný úver musí byť jedného dňa splatený v plnej výške. Faktom však je, že: Po prvýkrát v tejto kríze západná centrálna banka priamo prelomila tabu priameho financovania štátu.
Čoskoro spoločensky prijateľné?
Tento krok, žiaľ, nie je prekvapivý. Väčšina západných krajín v reakcii na korona krízu prisľúbila veľmi rozsiahlu štátnu pomoc. Sumy, ktoré sa majú vynaložiť, dosahujú jednu pätinu ročnej hospodárskej výkonnosti a viac. Kríza zároveň predvídateľne povedie k tomu, že štáty vyberú menej daní a odvodov. A bohužiaľ, mnohé z nich už vkĺzli do krízy vysoko zadlžené.
Na mnohých miestach to dosiahlo fázu, v ktorej sa také vysoké dodatočné výdavky, aké boli prisľúbené v boji proti koronavírusu, dajú na trhu financovať iba za výrazne vyššie úrokové sadzby. Pretože by to ešte viac priviedlo nadmerne zadlžené štáty k platobnej neschopnosti, možno sa obávať, že tzv. tlač bankoviek bude čoraz viac spoločensky prijateľnejšia.
V skutočnosti je prelomenie tabu Bank of England len trochu zjavnejšie ako to, čo sa už deje skrytejšie na mnohých miestach. V tajne plánovanom opatrení spustila Európska centrálna banka už v polovici marca údajne dočasný pandemický núdzový program, v rámci ktorého plánuje do konca roka kúpiť štátne dlhopisy až do výšky 750 miliárd eur.
Vo vysoko zadlženom Japonsku to robí centrálna banka už dlho a zdá sa, že aj Fed v Spojených štátoch nepozná žiadnu hanbu. Štáty financujú nákupy dlhopisov, ktoré už sú na trhu, síce len nepriamo a sú tradične legitímnym prostriedkom menovej politiky. V tomto rozsahu sa však čoraz viac stávajú de facto financovaním nadmerných štátnych výdavkov.
Nízke výnosy – riziko inflácie
Otázkou však je, čo to znamená pre hospodárstvo a investorov. Po prvé, znamená to, že treba ešte na dlhšiu dobu počítať s nominálnymi úrokovými sadzbami udržiavanými umelo na nízkej úrovni menovými orgánmi, ktoré sporiteľov za ich riziko nedostatočne odškodnia (kľúčové slovo „finančná represia“).
Po druhé s rastúcou kombináciou menovej a fiškálnej politiky existuje obava z ďalšieho vytesnenia súkromných výdavkov prostredníctvom štátnych výdavkov, čo oslabuje hospodársku silu. A po tretie, zo strednodobého hľadiska sa zvyšuje riziko, že sa inflácia vymkne spod kontroly.
Existuje dôvod na obavu, že centrálne banky v eurozóne, USA, Veľkej Británii a Japonsku si už nebudú môcť tento pohlaď dovoliť pod veľkým politickým tlakom. Ich krajiny už boli oslabené dlhovým vírusom predtým ako udrel Covid-19. Teraz sú to ekonomicky vysoko rizikoví pacienti.