Čarnogurský ml.: Diskriminácia žiakov na základe kovid-testovania je protiprávna. Žiaci sa môžu na súde domáhať vstupu do školy, aj žalovať o náhradu škody

Bratislava 1. decembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Roman Hanc,Facebook)

Podľa informácií od pána ministra školstva Gröhlinga, ak sa „dobrovoľne“ neotestuje viac ako 80% žiakov a ich rodičov z niektorej školy, tak neumožní vstup do tejto školy žiadnym žiakom a budú sa musieť naďalej učiť z domu. Žiaci na iných školách sa vraj učiť budú môcť

Hromadné testovanie všetkých žiakov a ich rodičov antigénovými testami na školách je, jemne povedané, nezmysel. Vylúčenie niektorých žiakov zo školskej dochádzky kvôli neotestovaniu je navyše protiprávna diskriminácia.

1. Právo na vzdelanie je základné ľudské právo

Právo na vzdelanie je jedno zo základných ľudských práv. Je chránené nielen Európskym dohovorom o ľudských právach, ale aj v článku 42 Ústavy SR. Toto ľudské právo je ďalej špecifikované najmä v Školskom zákone.

Právo na vzdelanie, na rozdiel napr. od práva na zdravie, nie je možné uplatniť bez pomoci iných osôb. Ľudské telo sa za určitých okolností dokáže samo uzdraviť, avšak vzdelanie nie je možné nadobudnúť bez súčinnosti školy, učiteľov a iných osôb. Z toho dôvodu je dôležité, aby školy fungovali pokiaľ možno čo najdlhšie, aj keď budú iné inštitúcie, prevádzky alebo zariadenia uzatvárané. V zahraničí to dávno pochopili, školy uzavreli ako posledné a ako prvé ich otvárajú. Naša vzdelaná vláda to robí presne naopak.

Vzdelanie nie je iba ľudské právo, je to aj povinnosť. Povinná školská dochádzka je ustanovená v článku 42 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v § 19 školského zákona.

Bránenie povinnej školskej dochádzke je trestným činom podľa § 211 ods. 1 lit. e) Trestného zákona.

2. Bránenie navštevovať školu neotestovaným deťom je protiprávna diskriminácia

Rozhodnutie nezúčastniť sa na hromadnom testovaní na kovid v školách je vecou politického a iného zmýšľania. Dôvody pre neúčasť na testovaní sú rôzne. Niektorým deťom vadí strkanie paličky do krku cez nos, iným vadí nedobrovoľnosť testovania.

Niektorí, najmä rodičia, chcú neúčasťou na testovaní upozorniť na protiprávnosť doterajších krokov vlády a pána premiéra, ako aj na ničenie živobytia pre tisícky Slovákov nekompetentnými príkazmi a zákazmi vlády. Nemajú inú možnosť dať o svojich právach a potrebách vedieť, pretože sa priamo na Ústavný súd obrátiť nesmú a použitie iných právnych prostriedkov by trvalo roky.

Z titulu § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona je však jedno, aké dôvody viedli žiakov a ich rodičov k neabsolvovaniu testovania, pokiaľ sa jedná o dôvody prameniace z ich politického a iného zmýšľania. Netestovanie ako prejav politického odporu v zmysle článku 32 Ústavy SR je úplne legitímny dôvod, pre ktorý je možné odoprieť testovanie na kovid.

Pokiaľ pán minister Gröhling alebo pán hlavný hygienik Mikas alebo vláda SR neumožnia prezenčne navštevovať školu iba tým žiakom, ktorí sa nedali otestovať a iným žiakom navštevovať školu umožnia, bude sa jednať o porušenie zákazu diskriminácie v zmysle § 2 ods. 1 v spojené s § 3 ods. 1 antidiskriminačného zákona a § 145 ods. 1 školského zákona.

3. Antigénové testy sú nespoľahlivé

Ani argument, podľa ktorého by mali byť deti neabsolvujúce testovanie viac nákazlivé ako iné deti a preto by testovanie malo byť platným dôvodom na diskrimináciu neobstojí, pretože ani PCR testy a ani antigénové rýchlotesty nedokážu spoľahlivo odhaliť iba infekčných a všetkých infekčných žiakov. Výsledky týchto testov vyjadrujú iba určitú pravdepodobnosť infekčnosti, mnohí pozitívne testovaní nie sú nákazliví a mnohí negatívne testovaní nákazliví sú.

Rozdiely v počte pozitívnych zo všetkých plošne testovaných je obrovská, 1% – 19%, v závislosti od použitých testov a počasia. Nasvedčuje tomu, že výsledky testovania oboma testami, PCR aj antigénovými, sú veľmi nepresné. PCR očividne označuje za pozitívnych aj tých, ktorí nie sú chorí. Ag testy zrejme dokážu odhaliť iba malý zlomok chorých. V dôsledku testovania mnohí chorí majú negatívne potvrdenie o testovaní a mnohí zdraví musia zostať zbytočne v karanténe.

Na druhej strane, všetci žiaci majú právo na vzdelanie. Z toho dôvodu, nespoľahlivosť výsledku testovania je dôvodom na jeho nespôsobilosť onálepkovať len nákazlivých žiakov. Zákaz diskriminácie  pri vzdelávaní je však absolútny, preto nie je možné tento zákaz diskriminácie oslabiť alebo odstrániť z dôvodu nejakých nie úplne spoľahlivých testovaní, nakoľko by došlo pri nesprávnom výsledku testu k neodôvodnenej diskriminácii žiaka. Zákaz diskriminácie sa nesmie merať pravdepodobnosťou výsledku nejakých chemických reakcií, je absolútny.

Výsledky kovid testov žiakov nie sú preto spôsobilé byť kritériom na vpustenie alebo nevpustenie žiaka do školy, v zmysle kritérií stanovených antidiskriminačným zákonom. Diskriminácia žiakov na základe výsledkov nespoľahlivých testov nie je povolená.

Z neznámych dôvodov pán minister plánuje povinné testovanie nielen žiakov, ale aj ich rodičov. Táto požiadavka vyznieva skutočne nemiestne. V prvom rade, rodičia do školy nechodia, takže nemajú koho v škole nakaziť. Ak rodičia žijú v jednej domácnosti so žiakom a žiak bude mať negatívny test, je zrejmé, že rodičia by mali mať tiež negatívny test, resp. ak by aj mali pozitívny test, je zrejmé, že ich dieťa má dostatočnú imunitu a samo sa nenakazilo, takže ani nenakazí ostatné deti. Navyše, mnohí žiaci nežijú v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, niekedy so žiadnym rodičom. Testovanie rodičov vyznieva skôr ako čisté šikanovanie ľudí.

Dnes chodia do školy žiaci prvého stupňa bez testovania a bez iných obmedzení. Vôbec nespôsobujú nárast hospitalizovaných a ani nárast počtu mŕtvych. Očividne, existujúce opatrenia vo vnútri škôl sú úplne dostatočné, „vylepšovať“ ich nejakým nepresným testovaním je nesprávne.

Pokiaľ nejaký štátny orgán, hoci aj sám minister školstva Gröhling, umožní navštevovať školu iba otestovaným žiakom, dopustí sa protiprávnej diskriminácie žiakov.

Pán minister školstva očividne nahrádza testovanie vedomostí za testovanie na kovid. Už dnes je zrejmé, aké to bude mať následky.

4. Neodkladné opatrenie na vpustenie žiaka do školy a antidiskriminačná žaloba

Žiaci môžu, ak im zabránia chodiť do školy kvôli neotestovaniu, požiadať súd o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadi, aby dotknutý žiak mohol chodiť do školy, hoci sa nedal otestovať, z dôvodu nelegálnej diskriminácie žiaka.

Takéto rozhodnutie súdu sa bude vzťahovať iba na konkrétneho žiaka, preto návrh na neodkladné opatrenie musí podať každý žiak samostatne.

Žiaci môžu z dôvodu diskriminácie podať na Ministerstvo školstva aj žalobu, a domáhať sa náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

Antidiskriminačné žaloby a návrhy na neodkladné opatrenia môžu žiaci podávať už dnes, pretože pán minister školstva Gröhling povolil žiakom zo znevýhodneného sociálneho prostredia školu  navštevovať a ostatným žiakom prikázal zostať doma. Diskriminácia podľa sociálneho pôvodu alebo majetku je však taktiež zakázaná.

Bližšie informácie o argumentácií v antidiskriminačných žalobách môžete nájsť na našom portáli Pro Bono (viac TU) alebo na facebooku (viac TU).

Nie je vylúčená ani trestnoprávna zodpovednosť pána ministra školstva a ďalších štátnych úradníkov, pretože bránenie povinnej školskej dochádzke je trestný čin. Hoci vyšetrená bude asi až vtedy, keď už ministrom nebude. Som zvedavý, ako NAKA príslušnú vyšetrovaciu akciu nazve. Navrhujem akciu nazvať „DILETANTI“.

Vláda v dnešných dňoch organizuje v zrýchlenom legislatívnom konaní zmenu postavenia Ústavného súdu, aby tento nemohol skúmať ich vysokoodborné kroky zamerané na plošné ničenie vzdelanosti, ekonomiky a zdravia na Slovensku. Sú si očividne vedomí možných trestnoprávnych následkov svojich rozhodnutí.

5. Pár slov na záver

K testovaniu na kovid nie je možné nikoho nútiť, nie je povinné a vyžaduje súhlas testovaného (§ 4 ods. 4 zák. 576/2004 Zz.). Testovanie detí vyžaduje súhlas rodiča.

Ochrana ľudských práv a ich definovanie trvalo niekoľko storočí. Naša súčasná vláda potrebovala iba pár dní na to, aby niektoré ľudské práva so sebastrednosťou nadčloveka veselo odignorovala.

Mnohé z opatrení, ktoré boli vládou SR uplatnené v nevyhovujúcej forme, bolo možné v rovnakom rozsahu riešiť vo forme vyhovujúcej zákonom a aj Ústave SR.  Či už z dôvodu hlbokej ignorancie alebo na základe veľkej neznalosti, vláda SR si nevybrala zákonnú cestu. Ťažko povedať, čo je horšie.

Ján Čarnogurský