Bratislava 3. apríla 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA/Úrad vlády SR)
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala novelu Zákonníka práce a zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
Národná rada SR prijala oba zákony 2. apríla v súvislosti so zmiernením ekonomických a sociálnych dopadov súčasnej krízy pre pandémiu koronavírusu. Agentúru SITA o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec s tým, že prezidentka sa zároveň obrátila na Ústavný súd SR v súvislosti so zákonom o sociálnom poistení, ktorý zavádza trináste dôchodky, tak, ako avizovala už 11. marca.
Nezamestnaní, ktorí si v čase krízovej situácie spôsobenej hrozbou šírenia koronavírusu nedokázali nájsť prácu počas šiestich mesiacov, budú dostávať dávku v nezamestnanosti jeden mesiac navyše. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorú vo štvrtok schválil parlament a ktorou sa mení aj zákon o sociálnom poistení. Obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti sa tak predĺži zo šiestich na sedem mesiacov. Toto ustanovenie sa uplatní aj na ľudí, ktorým polročné obdobie poberania dávky v nezamestnanosti uplynulo počas krízovej situácie pred účinnosťou novely zákona.
V tomto roku by výdavky na dávky v nezamestnanosti mali po tomto kroku stúpnuť o 14,6 milióna eur, pričom obdobie poberania nezamestnaneckej dávky by sa malo predĺžiť približne 28-tis. nezamestnaným. Vláda zároveň bude môcť svojim nariadením počas krízovej situácie a ešte dva mesiace po jej skončení dočasne upravovať podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, podmienky výplaty tejto dávky, dĺžku podporného obdobia, ako aj samotnú výšku dávky v nezamestnanosti. Za schválenie novely pracovného kódexu hlasovalo 136 poslancov, žiadny poslanec nebol proti a jeden zákonodarca sa zdržal hlasovania.
Parlament vo štvrtok definitívne schválil odloženie daňových priznaní a platenie daní z príjmov za minulý rok, kým neskončí pandémia nového koronavírusu. Poslanci totiž odsúhlasili zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, ktorý počíta s odsunutím termínu podania daňového priznania až na koniec mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie. V rovnakej lehote musí daňovník daň z príjmov aj zaplatiť. Za zákon hlasovali všetci zo 141 prítomných poslancov.
„Uvedené znamená, že ak napríklad vláda SR vyhlási skončenie pandémie v júli 2020, lehota na podanie daňového priznania sa končí 31. augusta 2020 a v tejto lehote je daň aj splatná,“ uvádza sa v schválenom návrhu. Zákon posúva aj ďalšie lehoty, ktoré s posúvaním daňového priznania súvisia, napríklad lehota na predkladanie vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane a podobne.
Obsah napadnutého zákona o sociálnom poistení prezidentka nenamieta. „Samotný zámer, aby sa finančná situácia poberateľov starobného, predčasného, invalidného, vdovského, vdoveckého, sirotského a sociálneho dôchodku zlepšila, totiž považuje prezidentka za legitímny a opodstatnený. Podľa prezidentky si najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov nezaslúžia byť rukojemníkmi vzniknutej situácie,“ uviedol Strižinec. Výhrady prezidentky sa podľa hovorcu hlavy štátu týkajú výhradne legislatívneho procesu, v ktorom bol napadnutý zákon prijatý, a to konkrétne hrubého a bezprecedentného zneužitia inštitútu skráteného legislatívneho konania, ktoré nemá obdobu v doterajšej legislatívnej histórii Slovenskej republiky.
„Prezidentka má záujem definitívne a právne záväzným spôsobom vyriešiť problém zneužívania skráteného legislatívneho konania a takéto riešenie je možné iba na základe nálezu ústavného súdu, v ktorom vyjadrí svoj záväzný právny názor, či je v poriadku, ak parlamentná väčšina takýmto spôsobom zneužije inštitút skráteného legislatívneho konania,“ poznamenal Strižinec. Ak by za aktuálnych okolností voči napadnutému zákonu uplatnila prezidentské veto, ústavný súd by sa k otázke namietaného zneužitia skráteného legislatívneho konania v predmetnom prípade vyjadriť nemohol.
„Postup, ktorý prezidentka za danej situácie zvolila, umožňuje ústavnému súdu rozhodnutím o tomto návrhu raz a navždy vyjadriť svoj záväzný právny názor na problém zneužívania inštitútu skráteného legislatívneho konania bez splnenia zákonných podmienok,“ dodal hovorca prezidentky s tým, že takýto výsledok môže pozitívne ovplyvniť budúcu prax ústavných orgánov.
