Washington, 16. marca 2017 (HSP/Foto: Screenshot The Real News)
Divokú protiruskú kampaň, ktorá sa s novou silou rozpútala v USA, spôsobili domáci politici a média. V zhoršení americko-ruských vzťahov a vyvolávaní klamárskych kampaní niektorí odborníci obviňujú práve „domáce zdroje“
Napríklad, aj známy odborník, bývalý riaditeľ aparátu amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella, plukovník vo výslužbe Lawrence Wilkerson v rozhovore pre americký denník The Real News podčiarkol, že už od 90. rokov minulého storočia Washington neustále provokuje Rusko, vyvoláva škandály a pochybné kauzy. Poukázal na to, že domáci politici, ako aj média sa stále snažia presvedčiť americkú verejnosť, že Rusko je celosvetové zlo, agresor, nepriateľ Ameriky, ktorý ohrozuje nielen ju, ale aj celý svet.
Vysvetlil, že vôbec nie je to pravda. Prezentujeme našim čitateľom trochu skrátenú verziu prvej polovice rozhovoru plukovníka Lawrenca Wilkersona. V druhej polovice sa spolu s moderátorom venoval domácej tematike, aktuálnemu dianiu v USA a prvým krokom nového prezidenta Donalda Trumpa.
V úvode rozhovoru redaktor denníku The Real News a moderátor relácie „The Wilkerson report“ Paul Jay začína zostra – hlavnou otázkou a pýta sa svojho spolubesedníka, odkiaľ sa v USA berie toľko nevraživosti voči Rusku. Predstavuje divákom svojho spolubesedníka Lawrenca Wilkersona. Pripomína, že bol riaditeľom aparátu amerického ministra zahraničia Colina Powella a v súčasnosti je hosťujúcim profesorom na College of William vo verejnej správe v Marie.
Opýtal sa, prečo mnohí americkí politici sa takto vyzbrojili proti Rusku. Vymenoval niektorých: Lindsey Graham, John McCain, ako aj celý rad vedúcich činiteľov Demokratickej strany a mnohí Republikáni – všetci svorne tvrdia, že Rusko je hrozbou a ohrozuje existenciu Spojených štátov. „Po prvé, je v tom aspoň trochu pravdy? Ale keď nie, prečo stále počúvame podobné vyhlásenia?“ opýtal sa svojho hosťa prostredníctvom internetového spojenia.
„V podobných prípadoch si vždy treba pamätať, že je vo svete obrovské množstvo jadrových zbraní a v prípade zhoršenia situácie môže dôjsť ku vzájomnej výmene jadrovými útokmi. Ak existuje nejaký spôsob, ako nás vygumovať zo zemského povrchu a čo najskôr skoncovať s naším spôsobom života, dá sa to zariadiť práve prostredníctvom jadrových zbraní. A je to práve dôvod, prečo je také dôležité nielen pokračovať na ceste, na ktorú sme vyšli, to jesť sa pridržiavať stratégie, ktorú sme mali aj predtým a dohadovali sa s Ruskom, či musíme mať jadrové zbrane vo veľkom množstve, modernejšie, spoľahlivejšie, bezpečnejšie a pod., hlavne za účelom zachovania našich jadrových zariadení, ale musíme sa taktiež vrátiť ku znížení jadrových arzenálov v súlade s ustanoveniami Zmluvy o znížení strategických útočných zbraní. Aj keď pravdepodobne nikdy nedôjde k ich znížení až na nulu, predsa sa musíme pokúsiť znížiť ich počet aspoň na maximálne najnižšiu úroveň.
Jasné, že toto všetko ovplyvňuje celé dianie. Ale okrem toho si nemyslím, že priemerný Američan považuje Rusko za nepriateľa. Názor priemerného Američana je závislý na tom, čo mu podsúvajú média, vláda a pod. Takže sa zdá, že dochádza k tomu, že ak americká verejnosť začne vidieť v Rusku nepriateľa, potom ti, ktorí si želali novú studenú vojnu, dosiahli svoj cieľ. Otvorene povediac, myslím si, že mnohí z nich túžia po starých dobrých časoch studenej vojny, pretože vtedy obrovské finančné prostriedky prúdili do vojensko-priemyselného komplexu.
Navyše určite neistota v budúcnosti prichádza aj z Európy, hlavne, z takých krajín, ako je Švédsko, Nórsko, Fínsko a pod. Tie sa nachádzajú v blízkosti ruského medveďa a medzi nimi a tým ruským medveďom už dochádzalo ku konfliktom. Obavy taktiež prichádzajú aj z Moskvy. Zapríčinili ich tzv. Fritzi, to jest Nemci. Mali by sme to priznať: viac razy Nemci napadli územie Ruska a každý raz celá krajina zažila obrovskú brutalitu dobyvateľov a v niektorých prípadoch bolo Nemecko hlavným zdrojom hrubých pokusov Sovietskeho zväzu a súčasných pocitov neistoty v Rusku a nutnosti posilňovať obranu.
Takže vo Washingtone majú pocit, že Rusko je veľmi silné, ale je to vzájomný pocit. To však neznamená, že vo Washingtone by mali pokračovať v rozvoji tejto myšlienky a nakoniec vyhlásiť, že kvôli tomu by sme sa mali vrátiť do doby studenej vojny. To je smiešne, preto musíme si nájsť iné východisko,“ odpovedal Lawrence Wilkerson.
„Vo všeobecnosti platí názor, že za Clintona a aj neskôr došlo k rozšíreniu NATO,“ pripomenul moderátor Paul Jay. Lawrence Wilkerson súhlasil, že je to tak. Moderátor pripomenul, že sa NATO priblížilo až ku samotným ruským hraniciam: „Vyzerá to tak, ako by niekto požiadal o to, aby sme sa pokúsili o nejaký druh provokácie. A tým sa všetko začalo,“ pripomenul.
Lawrence Wilkerson súhlasil: „Je to presne tak. Nezaujíma ma, za koho považujú Vladimíra Putina a jeho oligarchov, nech už ich nazývajú najnechutnejšími ľuďmi na svete alebo nejako tak. Počínajúc Billom Clintonom a končiac Robertom Rubinom, ktorý bol najvplyvnejším človekom v jeho administratíve, a Larry Summersom, americkí politici stále provokovali Rusko. Po pádu Sovietskeho zväzu sa k moci dostal skoro stále opitý Boris Jeľcyn. Vtedy oni uskutočňovali nekonečné predaje za znížené ceny, hrabali peniaze a olúpili Rusko. Dosiahli zisk takým spôsobom, že Rusko vyplienili. Rozkradli bohatstvá Ruska. Preto sa vôbec nečudujem Rusku.
A George Bush si zo všetkých možných variantov vybral Tbilisi. Dorazil do gruzínskeho hlavného mesta a v oficiálnom prejavu povedal, že očakáva vstup Gruzínska do NATO. To bola jasná provokácia voči Moskve. Nedosiahli sme súčasné štádium v našich vzťahoch s Ruskom kvôli chýbam Ruska, ale našou vlastnou vinou,“ zdôraznil plukovník Lawrence Wilkerson. Druhá časť rozhovoru bola venovaná vnútropolitickým americkým témam.
Eugen Rusnák
Video si môžete pozrieť tu: