Bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing zomrel na COVID-19

Vo veku 94 rokov zomrel v stredu neskoro večer niekdajší francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing

03. 12. 2020 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing

Paríž 3. decembra 2020 (TASR/HSP/Foto:wikimedia)

▶ ❚❚ ↻

Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na jeho rodinu, podľa ktorej zomrel na následky koronavírusového ochorenia COVID-19.

Giscard d’Estaing, ktorého v posledných mesiacoch niekoľkokrát hospitalizovali v nemocnici pre problémy so srdcom, zomrel “obklopený rodinou” v rodinnom dome v departemente Loire, uviedla jeho rodina vo vyhlásení.

“Jeho zdravotný stav sa zhoršil a zomrel na následky (choroby) COVID-19,” píše sa vo vyhlásení s tým, že exprezidenta podľa jeho želania pochovajú na súkromnom obrade.
.

Giscard d’Estaing bol najvyšším štátnym predstaviteľom Francúzska v rokoch 1974-81, keď prehral voľby so súperom Francoisom Mitterrandom. Vo veku 48 rokov sa stal vôbec najmladším prezidentom.

Počas jeho funkčného obdobia prešla francúzska spoločnosť modernizáciou – umožnil sa rozvod na základe obojstranného súhlasu, zlegalizovalo sa umelé prerušenie tehotenstva a znížil sa voličský vek z 21 na 18 rokov.

Giscard d’Estaing úzko spolupracoval so svojím nemeckým kolegom kancelárom Helmutom Schmidtom a spoločne sa podpísali pod vznik eura. Oboja politici takisto stáli na začiatku tradície európskych summitov a celosvetových hospodárskych stretnutí na najvyššej úrovni.

Giscard d’Estaing bol najstarším žijúcim francúzskym exprezidentom. Jeho nástupca v úrade Mitterrand zomrel v roku 1996 a ďalší šéf Elyzejského paláca Jacques Chirac zomrel vlani.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vzdal hold svojmu predchodcovi slovami, že jeho sedemročné funkčné obdobie “pretvorilo Francúzsko”. Giscarda d’Estainga označil za “služobníka štátu, politika pokroku a slobody”.

“Podarilo sa mu zmodernizovať politický život vo Francúzsku,” povedal bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a ocenil “výnimočnú inteligenciu”, ktorú Giscard d’Estaing používal na zvládnutie “aj tých najzložitejších medzinárodných problémov”.

Francúzska prokuratúra v máji spustila vyšetrovanie obvinení zo sexuálneho obťažovania, ktorého sa vraj Giscard d’Estaing dopustil v roku 2018 voči nemeckej novinárke – údajne ju po interview v jeho parížskom úrade opakovane chytil za zadok. On však tieto obvinenia dôrazne odmietal a označil ich za smiešne.

Giscarda d’Estaing v minulosti viackrát hospitalizovali so srdcovými problémami a pred niekoľkými rokmi mu do srdcových ciev zaviedli výstuže. V septembri sa v nemocnici liečil zo slabšej infekcie pľúc.

Exprezident sa naposledy objavil na verejnosti 30. septembra 2019 na pohrebe Jacqua Chiraca.

Kľúčové udalosti v živote francúzskeho exprezidenta Giscarda d’Estaina

TASR v tejto súvislosti prináša výber kľúčových udalostí v jeho živote, prevzatý od agentúry AFP.

2. februára 1926 – Narodil sa v nemeckom meste Koblenz.

1944 – V Paríži vyštudoval univerzitu École polytechnique a v roku 1951 ukončil štúdium na prestížnej škole ENA (École Nationale d’Administration) v Štrasburgu.

1962-66 – Minister financií vo vládach Georgesa Pompidoua. Rovnakú pozíciu zastával aj vo vládach v rokoch 1969 až 1974.

1966 – Založil Národnú federáciu nezávislých republikánov, ktorá sa v roku 1977 stáva stredopravicou republikánskou stranou.

19. mája 1974 – Je zvolený za prezidenta. Vo voľbách získal 50,8 percenta hlasov a porazil socialistu Francoisa Mitterranda.

1978 – Založil Zväz za francúzsku demokraciu (UDF) zložený z rozdielnych demokratických a stredopravicových strán. Jeho lídrom je v rokoch 1988 až 1996.

10. mája 1981 – Prehral v prezidentských voľbách so súperom Francoisom Mitterrandom.

1989-1993 – Je poslancom Európskeho parlamentu.

2001 – Zvolený predsedom Konventu o budúcnosti Európy, ktorého cieľom je predstaviť návrh európskej ústavy. Návrh je v roku 2005 zamietnutý francúzskymi a holandskými voličmi.

2003 – Stáva sa prvou bývalou hlavou štátu, ktorá bola prijatá do prestížnej Francúzskej akadémie (Académie francaise).

2004 – Končí svoju aktívnu politickú kariéru po neúspešných regionálnych voľbách a stáva sa členom francúzskej Ústavnej rady (Conseil constitutionnel).

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Chatbot Grok, ktorý patrí do portfólia technologického bilionára Elona Muska, vypol pre neplatiacich používateľov funkciu tvorby obrázkov po vlne kritiky za to, že bol zneužívaný na vytváranie sexuálne ladených „deepfake“ záberov žien a detí.

Čítať viac | 14:31

Hasiči zasahovali v piatok po 8.00 h ráno pri požiari rodinného domu v Šamoríne v okrese Dunajská Streda. Príčinou vzniku požiaru bola porucha na vykurovacom telese. Hasičský a záchranný zbor o tom informoval na sociálnej sieti.

Čítať viac | 14:08

Národné združenie a Nepoddajné Francúzsko podali v parlamente návrhy na vyslovenie nedôvery vláde premiéra Sébastiena Lecornua. Bardella uviedol, že strana o hlasovanie požiada pre „zradu francúzskych farmárov“ Macronom. LFI to odôvodnilo „robením hanby v Bruseli i vo Washingtone“.