Bývalý britský veľvyslanec v Rusku: Sankcie uvalené na Moskvu nikam nevedú

Londýn 5. mája 2015 (TASR/HSP/RIA-Novosti, Kremlin,Alexei Druzhinin)

Podľa Bentona išlo od začiatku  o nesprávnu politiku presadzovanú skôr z nedostatku prijateľnej alternatívy ako s cieľom dosiahnuť nejaký výsledok

Akútna fáza krízy na východe Ukrajiny sa aj napriek občasným ozbrojeným potýčkam medzi ukrajinskými vládnymi silami a proruskými povstalcami pravdepodobne končí. Násilie je na výraznom ústupe, medzi oboma bojujúcimi stranami už došlo k výmene zajatcov a uskutočnil sa aj čiastočný odsun ťažkej bojovej techniky z frontovej línie, napísal bývalý britský veľvyslanec v Rusku sir Tony Benton v článku pre server Russia Beyond the Headlines.

Moskva aj Kyjev, poznajúc svoju ekonomickú krehkosť, vedia aj to, že cena obnovenia bojov by mohla ďaleko prevýšiť ich predpokladaný prínos, pričom podľa Bentona z hľadiska ukrajinskej krízy ešte nie sme za vodou. Ani jedna z bojujúcich strán zatiaľ nemá svojich najväčších horlivcov pod kontrolou.

Obe strany sa podchvíľou obviňujú z násilností a sú tu aj vonkajšie sily, najmä vo Washingtone, ktoré hľadajú zámienku na to, aby mohli “Rusku ukázať, kde je jeho miesto”, pričom americké odhady “hrozivého” sústredenia ruských síl na Ukrajine spochybňujú aj v Paríži a Berlíne, píše Benton a podotýka, že úplná implementácia minských dohôd je nepravdepodobná. Podľa nich totiž budú ruské hranice, cez ktoré prúdi pomoc proruským vzbúrencom, uzatvorené až vtedy, keď sa separatisti dohodnú s Kyjevom o autonómii, k čomu podľa Bentona v najbližšom čase nedôjde.

Separatisti totiž nie sú súčasťou rozhovorov o autonómii, z čoho vyplýva, že konflikt v Donbase zostane nevyriešený podobne ako konflikt v Gruzínsku, pričom je pravdepodobné, že po čase (rovnako ako v Gruzínsku) dôjde k jeho novej eskalácii. Ak však nastane mier, aký postoj by sme mali zaujať k Rusku, kladie si otázku Benton. Podľa neho treba začať od sankcií, ktoré v dôsledku ukrajinskej krízy uvalil Západ na Rusko.

Od začiatku išlo o nesprávnu politiku presadzovanú skôr z nedostatku prijateľnej alternatívy ako s cieľom dosiahnuť nejaký výsledok. Hlavným dôsledkom sankcií bolo totiž to, že sa Rusko zjednotilo v podpore politiky svojho prezidenta, čo je presným opakom ich zamýšľaného účinku. Americký prezident Barack Obama podľa Bentona stále argumentuje tým, že sankcie “zmenia Putinove kalkulácie”. “Nijaký Rus, ktorého poznám, vrátane popredných predstaviteľov opozície, neverí, že k niečomu takému dôjde. Putin vníma krízu z hľadiska národnej bezpečnosti, nie z hľadiska peňazí. Nijaký Rus zároveň neverí, že existuje čo i len najmenšia vyhliadka na Putinovo zosadenie,” myslí si Benton.

Nedávne rozpory v ruskom vládnom aparáte podľa Bentona len dokazujú, akú nezastupiteľnú úlohu Putin zohráva pri zachovaní rovnováhy systému. Ak na Ukrajine znovu nevypukne násilie, sankcie sú neudržateľné. Konsenzus, na ktorom je Európa založená, sa očividne rozpadá. Západ potrebuje nájsť východisko zo slepej uličky sankcií rovnako, ako Rusko potrebuje odštartovať mierový proces.

Po druhé – zatiaľ čo na mimoriadne rozšírené reči o nárokoch, ktoré si “revanšistické Rusko” robí na Ukrajinu, Estónsko, Poľsko a tak ďalej, nejestvujú prakticky nijaké dôkazy, ukrajinská kríza vyvoláva závažné otázky v súvislosti s európskou bezpečnosťou. Anexia Krymu, od ktorej práve uplynul rok, bola výnimočná a je evidentne nezvratná; veľká väčšina obyvateľov Krymu dnes vníma svoj polostrov ako nedeliteľnú súčasť Ruska, avšak Krym je aj jednoznačnou pripomienkou toho, že vo svete v konečnom dôsledku vládne moc a nie právo, podotýka Benton.

mž