Generál Mark Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov USA, 14. júla povedal, že ukrajinská protiofenzíva “zďaleka nie je neúspešná”, ale boj, ktorý nás čaká, bude “dlhý” a “krvavý”. Milley má povesť generála, ktorý hovorí to, čo chce Biely dom počuť, bez ohľadu na jeho profesionálny úsudok.

Bidenova administratíva totiž 19. júla oznámila dodatočnú bezpečnostnú pomoc pre Ukrajinu vo výške približne 1,3 miliardy dolárov. Pentagón vo vyhlásení uviedol, že toto oznámenie “predstavuje začiatok kontraktačného procesu na poskytnutie dodatočných prioritných kapacít Ukrajine”. To znamená, že USA použijú prostriedky v rámci programu Iniciatívy pre bezpečnostnú pomoc Ukrajine, ktorý umožňuje administratíve nakupovať zbrane od priemyslu namiesto toho, aby ich čerpala zo zásob zbraní USA.

Podľa Pentagónu najnovší balík obsahuje štyri národné pokročilé raketové systémy zem-vzduch (NASAMS) a muníciu, 152 mm delostrelecké náboje, odmínovacie zariadenia a bezpilotné lietadlá.

Medzitým, čo je zlovestný vývoj, sotva Rusko 17. júla nechalo vypršať platnosť dohody o obilí sprostredkovanej OSN, ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj prezradil, že poslal oficiálne listy generálnemu tajomníkovi OSN Antoniovi Guterresovi a tureckému prezidentovi Tayyipovi Erdoganovi s návrhom pokračovať v dohode o obilí bez účasti Ruska.

Hneď nasledujúci deň Kyjev poslal oficiálny list Medzinárodnej námornej organizácii OSN, v ktorom vymedzil nový námorný koridor prechádzajúci cez rumunské teritoriálne vody a výlučnú námornú hospodársku zónu v severozápadnej časti Čierneho mora.

Kyjev zjavne konal v zhode s Rumunskom (členskou krajinou NATO, v ktorej je dislokovaná 101. výsadková divízia americkej armády). Pravdepodobne sú USA a NATO v obraze, zatiaľ čo sa vybavuje imprimatur OSN. Je samozrejmé, že NATO už nejaký čas pracuje na novej námornej trase v Čiernom mori.

Ide o závažný vývoj, pretože sa zdá, že je to predzvesť zapojenia NATO do určitého spôsobu spochybnenia dominancie Ruska v oblasti Čierneho mora. V komuniké zo samitu NATO vo Vilniuse (11. júla) sa totiž predpokladalo, že aliancia sa pripravuje na výrazne posilnenú prítomnosť v čiernomorskom regióne, ktorý bol historicky doménou Ruska a kde má dôležité vojenské základne.

V príslušnom odseku komuniké NATO sa uvádza: “Čiernomorský región má pre alianciu strategický význam. Túto skutočnosť ešte viac zvýrazňuje agresívna vojna Ruska proti Ukrajine. Zdôrazňujeme, že naďalej podporujeme spojenecké regionálne úsilie zamerané na udržanie bezpečnosti, ochrany, stability a slobody plavby v čiernomorskom regióne, a to podľa potreby aj prostredníctvom dohovoru z Montreux z roku 1936. Budeme ďalej monitorovať a posudzovať vývoj v regióne a zlepšovať naše situačné povedomie, pričom sa osobitne zameriame na hrozby pre našu bezpečnosť a potenciálne možnosti užšej spolupráce s našimi partnermi v regióne, ak to bude vhodné.”

Treba si všimnúť štyri veci:

• v prvom prípade bol ako kontext vyčlenený konflikt na Ukrajine; pozornosť sa sústreďuje na Krym;
• dva, “sloboda plavby” znamená asertívnu námornú prítomnosť USA; odkaz na Dohovor z Montreux z roku 1936 naznačuje úlohu Turecka ako členskej krajiny NATO a strážcu Dardanel a Bosporského prielivu;
• tri, NATO označuje svoj zámer zlepšiť svoje “situačné povedomie”, ktoré ako vojenský termín zahŕňa 4 fázy: pozorovanie, orientáciu, rozhodnutie a akciu. Situačné povedomie má dva hlavné prvky, a to vlastnú znalosť situácie a po druhé znalosť toho, čo robia a mohli by robiť iní, ak by sa situácia určitým spôsobom zmenila. Jednoducho povedané, dohľad NATO nad ruskými aktivitami v Čiernom mori sa zintenzívni a,
• NATO sa snaží o užšiu spoluprácu s “našimi partnermi v regióne” (rozumej s Ukrajinou).

Nová námorná trasa v severozápadných a západných oblastiach Čierneho mora pozdĺž Rumunska, Bulharska a Turecka (všetky sú členskými krajinami NATO) určite odreže ruskú posádku v Podnestersku (Moldava) a zvýši schopnosť Kyjeva zasiahnuť Krym. Zapojenie NATO by skomplikovalo akékoľvek budúce ruské operácie na oslobodenie Odesy, ktorá je historicky ruským mestom.

Okrem obrovského kultúrneho a historického dedičstva je Odesa hlavným prístavom pre priemyselné výrobky Ruska a Ukrajiny. Ropovod Togliatti – Odesa (ktorý nedávno vyhodili do vzduchu ukrajinskí sabotéri) je jedným z najlepších príkladov. Potrubie dlhé 2 471 km, najdlhšie potrubie na výrobu čpavku na svete, spájalo najväčšieho svetového výrobcu čpavku, spoločnosť TogliattiAzot, v ruskej Samarskej oblasti s prístavom Odesa.

Zo strategického hľadiska bez kontroly nad Odesou NATO nemôže mať projekciu síl v čiernomorskom regióne alebo dúfať, že sa mu podarí vzkriesiť Ukrajinu ako protiruskú výspu. Bez ovládnutia čiernomorského regiónu nemôže NATO postupovať ani smerom k Zakaukazsku, Kaspickému moru (hraničiacemu s Iránom) a Strednej Ázii.

A z rovnakých dôvodov si Rusko nemôže dovoliť prenechať Čiernomorský región NATO. Odesa je dôležitým článkom akéhokoľvek pozemného mosta pozdĺž čiernomorského pobrežia, ktorý spája ruské vnútrozemie s jeho posádkou v moldavskom Podnestersku (ktoré USA sledujú ako potenciálneho člena NATO.) V skutočnosti bude bezpečnosť Krymu ohrozená, ak sa v Odese usadia nepriateľské sily. (Útok na Kerčský most v októbri 2022 bol zinscenovaný z Odesy).

Je zrejmé, že celý americký projekt novej námornej trasy má zabrániť Rusku získať kontrolu nad Odesou. Zohľadňuje veľkú pravdepodobnosť, že vzhľadom na to, že ukrajinská ofenzíva zlyháva, Rusko môže čoskoro začať svoju protiofenzívu smerom na Odesu.

Z ruského pohľadu sa to stáva existenčným momentom. NATO prakticky obkľúčilo ruské námorníctvo v Severnom a Baltskom mori (po prijatí Švédska a Fínska za členov). Sloboda plavby Baltskej flotily a dominancia v Čiernom mori sa preto stávajú pre Rusko o to dôležitejšími, aby malo celoročne voľný prístup na svetový trh.

Moskva reagovala ostro. Ruské ministerstvo obrany 19. júla oznámilo, že “všetky plavidlá, ktoré sa plavia vo vodách Čierneho mora do ukrajinských prístavov, budú považované za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu. V súlade s tým budú krajiny takýchto plavidiel považované za zapojené do ukrajinského konfliktu na strane kyjevského režimu”.

Rusko ďalej oznámilo, že “severozápadná a juhovýchodná časť medzinárodných vôd Čierneho mora bola vyhlásená za dočasne nebezpečnú pre plavbu”. Najnovšie správy naznačujú, že Čiernomorská flotila vojnových lodí nacvičuje postup nalodenia na cudzie lode plávajúce do ukrajinských vôd. V skutočnosti Rusko zavádza námornú blokádu Ukrajiny.

Ruský vojenský expert Vasilij Dandykin v rozhovore pre denník Izvestija uviedol, že teraz by očakával, že Rusko zastaví a skontroluje všetky lode plávajúce do ukrajinských prístavov. “Tento postup je normálny: je tam vojnová zóna a v posledných dvoch dňoch bola dejiskom raketových útokov. Uvidíme, ako to bude fungovať v praxi a či sa nájde niekto, kto bude ochotný poslať lode do týchto vôd, pretože je to veľmi vážne.”

Biely dom obvinil Rusko z kladenia mín s cieľom zablokovať ukrajinské prístavy. Samozrejme, Washington dúfa, že vstup NATO ako garanta obilného koridoru, ktorý nahradí Rusko, bude mať ohlas na globálnom Juhu. Západná propaganda karikuje Rusko ako pôvodcu celosvetového nedostatku potravín. Zatiaľ čo skutočnosť je taká, že Západ nedodržal svoju časť dohody, aby recipročne umožnil vývoz ruskej pšenice a hnojív, čo uznala aj OSN a Turecko.

Zostáva len čakať, či sa okrem zúriacej informačnej vojny niektorá krajina NATO odváži napadnúť ruskú námornú blokádu. Šanca je malá, napriek skľučujúcemu nasadeniu 101. výsadkovej divízie v susednom Rumunsku.