Najmúdrejší sú pritom podľa neho práve tí, ktorí vlastné deti zatiaľ nemajú. „Kým nemáme vlastné deti, presne vieme, ako ich budeme vychovávať a čo treba kedy spraviť. To je strašne zábavné… Keď som mal asi 22 a videl som vonku nejakých rodičov s ukričaným dieťaťom, hneď som prevracal oči, že ‘Ježiši, neschopáci, nevedia to zvládnuť, za päť sekúnd by som to dal…‘ Keď máte zrazu to vlastné, zistíte, že sa vám deje to isté a druhí sa na vás dívajú presne tak, ako vy kedysi na človeka vo vašej situácii…,“ skonštatoval pobavene.

Pri výchove mu napokon výrazne pomohlo niekoľko poznaní. „Ako prvé mi pomohlo, keď som zistil, že deti naozaj nie sú z porcelánu a k ich vývoju nejakým spôsobom patrí aj tá negatívna emócia. Keď sa ich teda nechtiac niečím dotknem, a následne si to vysvetlíme, je to úplne v poriadku. Deti sú čisté duše a sú úžasné v tom, že ak im zámerne neubližujete, netýrate ich alebo nebijete – to, samozrejme, už v poriadku nie je – dokážu o minútu preniesť svoju pozornosť na niečo iné a absolútne neriešia, čo sa stalo,“ uviedol 30-ročný Košičan. „A takisto som si už po tých rokoch vedomý, že oheň ohňom neuhasím. Kto chce utíšiť oheň, nemôže doň ešte viac fúkať. Ak je dieťa v nejakej vzdorovitej nálade, treba ju znegovať úplne opačnou energiou. Ono sa to ľahko hovorí, no v realite je to strašne ťažké, ešte keď aj vy ako rodič máte toho za celý deň niekedy dosť…,“ povedal BuranoWski. „Ak by mal o mne niekedy niekto pocit, že ja to vždy s prehľadom zvládam, nie, nie je to pravda… Málokedy sa mi veci podaria tak, ako chcem, často aj zareagujem úplne zle a spravím chybu. Postupom času som zistil, že najlepšie je dávať to na intuíciu. Mám síce štátnicu z psychológie a pedagogiky, to je fajn, no keď potrebujete v tej danej sekunde rýchlo zareagovať, je takmer nemožné spomenúť si na všetky múdre poučky… Navyše, robiť rozhodnutia vždy len na základe nejakých učebníc je pomerne sterilné. Myslím, že emócie patria k životu a keď sa s nimi nakladá s citom, je to len k prospechu veci. A celé to rodičovské vedenie je napokon tak trochu aj o tom, ako dokážete intuitívne vycítiť, čo to vaše dieťa práve potrebuje, čo by ste práve mali a čo nemali hovoriť a podobne. V tomto sám robím chyby, no to je asi normálne. Za sekundu sa rozhodnúť vždy dobre, to sa nedá,“ zhodnotil spevák.

Tieto dni, keď trávi čas so štvorročným Eliášom a trojročnou Šarlotou od rána do večera, sú preňho podľa vlastných slov miestami tiež nesmierne ťažké. Okrem manželky, s ktorou si pomáhajú a sú si navzájom veľkou oporou, vďačí podľa vlastných slov za pomoc v núdzi aj internetu. Našiel na ňom totiž viacero kreatívnych nápadov, ako svoje deti zabaviť. „Na tom internete je, vďakabohu, dosť veľa tipov a podnetov, aj pre rodičov, aj pre učiteľov. Musím priznať, že som sa dosť inšpiroval, aj sme už stihli nejaké veci vyrobiť,“ pochválil sa. „Naposledy sme si kreslili kvietky na papier, potom sme ich vyfarbovali… – tá podstata spočíva v tom, že chceme zamestnať deti, no v realite to vyzerá tak, že 90 percent práce odvedie rodič, dieťa okolo neho behá, drgá mu do ruky, čiže si ľahko pichnete nožnicami do prsta, prinajhoršom aj vypichnete oko, no je to úplná sranda – a potom, keď si rodič tie kvietočky nafarbí, tak si ich aj sám vystrihne a tie lupienky zloží nejako dokopy a toto potom hádžete aj s deťmi do vody. Keď hodíte tie kvietky do vody, otvoria sa, je to naozaj krásny pohľad. Hlavne, keď si pri ňom uvedomíte, že tá predpríprava trvá asi hodinu a pol a samotné hádzanie, na ktorom sú už účastné aj deti, asi 14 sekúnd…,“ zasmial sa. „No vymýšľame aj kopec ďalších vecí, aj tak, dalo by sa povedať, blbneme, to k tomu patrí. Je tam aj nejaká telka, nejaká rozprávka… Keďže ten čas, ktorý môžeme stráviť vonku a aj miesta, kam chodíme, sú veľmi okresané, potrebujeme deti ešte nejako zaujať a osobne si myslím, že televízia ako taká nie je žiadny problém. Ak ako rodičia dohliadneme na to, čo tie deti pozerajú a máme prehľad v tom, čo jednotlivé programy ponúkajú, tak môže televízia deťom aj veľa dať,“ vyjadril sa BuranoWski.

Pri Eliášovi a Šarlote sa sympatický spevák snaží aj trochu pracovať a tvoriť. „Priestor na tvorbu sa stále nájsť dá, naše deti majú tri a štyri roky, ešte nie sú úplne veľké, no dokážu už pochopiť, že si teraz hrám na gitare a nechajú ma vtedy na pokoji. A niekedy sú, keď hrám, aj pri mne, ale nerušia ma. Horšie je, keď si chcem zaznamenať nejaký nápad… Keď zrazu vytiahnem telefón a bliká na ňom nahrávanie, tak po ňom idú ako psy po údenom a vypínajú mi ho, takže občas doma vedieme takú malú elektronickú vojnu,“ prezradil interpret, ktorý by po nedávno zverejnenom singli s názvom Súboj chcel čoskoro vydať i svoj debutový album. Uzrieť svetlo sveta by mal hneď po Veľkej Noci.