Korupcia oslabila dôveru Bulharov v ich verejné inštitúcie a po celé roky bráni rozvoju podnikania. Brusel opakovane kritizoval bulharské orgány za to, že nedokážu poslať skorumpovaných politikov do väzenia a zreorganizovať svoju pomalú a neúčinnú justíciu. Dôsledkom je, že Európska únia doteraz neprijala Bulharsko do schengenskej zóny.
Nový protikorupčný orgán bude zložený z prokurátorov, vyšetrovateľov a inšpektorov a pracovať začne od začiatku budúceho roka. Vláda odhaduje, že cieľom jeho vyšetrovania sa stane približne 7670 ľudí – politikov, podnikateľov či úradníkov. Ľudia, ktorí na korupciu upozornia, dostanú finančnú odmenu, ak ich tip povedie k odsúdeniu, napísala agentúra Reuters.
Vicepremiérka Meglena Kunevová povedala reportérom, že “Bulharsko má problém s korupciou. Nepostupuje v boji s korupciou na vysokej úrovni.” Kunevová chce, aby Bulharsko nasledovalo Rumunsko, ktoré už vysokých politikov, podnikateľov a úradníkov vyšetruje pre korupciu a niektorých aj poslalo do väzenia.
Rumunský minister financií Darius Valcov rezignoval minulý mesiac po obvineniach, že bral úplatky za štátne zákazky. Obvinenie poprel. Boj s korupciou a reforma súdnictva patria medzi ciele premiéra Bojka Borisova, ktorý sa vrátil k moci po októbrových predčasných parlamentných voľbách.
Bulharsko a Rumunsko sú v EÚ od roku 2007, ale obavy zo stavu ich justície viedli k vzniku Mechanizmu spolupráce a overovania (CVM), ktorý monitoruje pokrok v boji s korupciou a reformou justície. “Správa CVM bol významný zdroj… Nezabudneme, čo musíme urobiť,” zdôraznila Kunevová.
mž























