“V roku 2010 to nevyzeralo na vládu bez Smeru a nakoniec to vyšlo,” pripomenul. Na poznámku TABLET.TV, že kabinet Ivety Radičovej nedokončil volebné obdobie, reagoval slovami, že vláda bola slabá preto, lebo “niektoré nové strany nepochopili, že treba robiť kompromisy”. “Je dôležité mať stabilnú vládu, to súhlasím, ale takú, čo bude robiť aj systémové zmeny,” zdôraznil Bugár.

Dodal, že Most–Híd sa úprimne snažil vytvoriť alternatívu k Smeru-SD ešte pred voľbami, okrem jeho strany mala byť postavená aj na KDH a #Sieti. “Nakoniec to v októbri zastavil pán Procházka. Spôsobom, že pre neho nie je dobré, keby teraz začal spolupracovať so starými pravicovými stranami, ale po voľbách je to možné,” konštatoval Bugár.

Predseda #Siete podľa neho pritom signalizoval, že má v úmysle zjednocovať pravicu s cieľom dosiahnuť pravicovú vládu. “Nakoniec sa priznal, že mu stačia dve veci na to, aby mohol ísť do vlády so Smerom,” reagoval na vyhlásenie Radoslava Procházku, podľa ktorého je prioritou riešenie schránkových firiem, majetkových priznaní a hmotnej zodpovednosti politikov. “Ak chceme znížiť korupciu, na to tieto dva zákony nestačia,” tvrdí Bugár.

Procházka neskôr svoje vyjadrenie pre TV Markíza korigoval na sociálnych sieťach v tom zmysle, že pravdepodobnosť spoločnej vlády Smeru-SD a #Siete sa blíži k nule.

Hoci má Most–Híd v tejto chvíli podľa prieskumov podporu okolo osem percent, podľa Bugára má ambíciu dosiahnuť dvojciferný volebný výsledok. “Máme vyššiu ambíciu, myslím si, že je naplniteľná,” povedal. “Viem, že niektorí ľudia trošku akoby začali pochybovať pri niektorých našich krokoch. Ale my hovoríme, že treba robiť veci správne, nielen populárne,” dodal.

Aj Most–Híd je podľa neho proti povinným utečeneckým kvótam a vzhľadom na nedostatok pracovných miest nevidí na Slovensku priestor pre ekonomických migrantov. Ale nesúhlasí s tým, aby si politici “kopali” do utečencov a už vôbec nepodporuje odsudzovanie celej moslimskej komunity na základe princípu kolektívnej viny. “Sú aj utečenci, ktorí utekajú, aby si zachránili svoj život alebo rodiny. A tí majú možnosť požiadať o azyl,” zdôraznil.

“Netreba vyvolávať strach. Za 23 rokov existencie Slovenskej republiky žiadalo o azyl skoro 59.000 migrantov. Dostalo ho 650 a ostalo tu 180. Oni sa viac boja Slovenska ako Slovensko ich,” vyhlásil Béla Bugár.

Za správne považuje aj to, že Most–Híd podporil ústavnú zmenu z dielne Smeru-SD, ktorej cieľom bolo zvýšiť možnosti orgánov činných v trestnom konaní pri riešení káuz spojených s terorizmom. “Ak niekedy polícia zaistí človeka, ktorý je podozrivý z vykonania teroristického činu alebo z napojenia na teroristické organizácie, je správne, aby namiesto dvoch dní mala štyri dni na skúmanie,” povedal.

Bugár zopakoval svoje slová, podľa ktorých majú tak učitelia, ako aj sestričky na štrajk právo. Zároveň ale dodal, že situácia týchto dvoch skupín nie je rovnaká, keďže učitelia požadujú aj legislatívne zmeny. Tie sú podľa neho pred voľbami už nereálne. Teoretická možnosť je len tá, že by sa dohodli s vládou a tá by ich predložila na mimoriadnu schôdzu parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.

“Aj to je pravda, že ak sa niekto zobudí a začne s nátlakovou akciou dva mesiace pred voľbami, čo dosiahne? Napríklad tým, že 15. januára pošle každému poslancovi list, v ktorom žiada mimoriadnu schôdzu… Čo vyrieši mimoriadna schôdza?” pýta sa Bugár.

Zákony, ktoré nemajú podporu vládnej väčšiny na takejto schôdzi podľa neho schválené nebudú a výsledkom bude len vzájomné obviňovanie opozície a vládnej strany.

Inak vidí pozíciu sestričiek. “Vláda začala riešiť problémy ad hoc. Nerieši napríklad sestričky v sociálnych zariadeniach a ambulanciách. A problém so sestričkami v nemocniciach je, že sa boja, že od nich zákon v prepočte zoberie pár desiatok eur. Podľa mňa si s nimi zodpovední nesadli a nesnažili sa dohodnúť,” povedal Bugár. Ak by mal vládnu zodpovednosť on, snažil by sa vyrokovať so sestrami dohodu o tom, ako sa v budúcnosti budú platy zvyšovať. “Rozpočet sa nedá nafúknuť, ale vždy sú určité možnosti,” naznačil.

Sociálne balíčky Smeru-SD podľa neho treba v budúcnosti zosystematizovať a upraviť tak, aby boli adresné. Súhlasí napríklad s tým, aby mali dôchodcovia vlaky zadarmo. Nemalo by sa to však týkať tej menšiny dôchodcov, ako sú napríklad niektorí bývalí sudcovia či prokurátori, ktorých dôchodky presahujú tisíceurovú hranicu. “Tí nepotrebujú zadarmo vlak,” povedal.

Most–Híd má vlastné “balíčky” opatrení, ktoré by chcel na Slovensku presadiť. “Keby som vyzdvihol len tri také balíčky, bol by to regionálny, protikorupčný vrátane právneho štátu a vymožiteľnosti práva a menšinový,” povedal Bugár.

“Vláda ešte ďalších šesť rokov stále má možnosť čerpať z Európskej únie 14,8 miliardy eur. Môže podporiť zaostalé regióny. Prečo nemôžeme povedať: Tam, kde vyprodukuješ, tam aj spracuješ?” opýtal sa Bugár. Podpora vlády v regióne by sa podľa neho mala viazať na to, aby sa výrobca zaviazal spolupracovať len s miestnymi spracovateľmi. Pozastavil sa aj nad podporou, ktorú dostávajú zahraniční investori za vytváranie pracovných miest. “Prečo náš investor nemôže dostať tú istú úľavu ako zahraničný?” opýtal sa.