Bugár chce s SMK rokovať o spoločnom postupe po voľbách. SMK sa vyjadrí po zvolení nového predsedníctva

Bratislava 3. marca 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Dosluhujúci predseda strany Most-Híd Béla Bugár nechce dopustiť, aby v budúcnosti nemala maďarská menšina na pôde Národnej rady SR svoje zastúpenie. Do parlamentu sa totiž po sobotňajších voľbách nedostala ani jedna strana reprezentujúca maďarskú menšinu. Bugár za týmto účelom pozval lídra Strany maďarskej komunity (SMK) Józsefa Menyhárta na spoločné rokovanie

Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Mostu-Híd Klára Magdeme. Členovia predsedníctva SMK však dnes pre neúspech vo voľbách jednohlasne a jednotne odstúpili zo svojich funkcií. Hovorca SMK Róbert Králik zároveň agentúre SITA priblížil, že rokovania so stranou Most-Híd sa uskutočnia po zvolení nových predsedov a funkcionárov oboch strán. Politológ Radoslav Štefančík tvrdí, že prípadné spojenie maďarských strán by im v budúcnosti mohlo pomôcť.

„Maďari a ďalšie národnostné menšiny na Slovensku po troch dekádach prvýkrát ostali bez parlamentnej reprezentácie. Podobnú situáciu v budúcnosti nesmieme dopustiť. Výsledky volieb jasne ukazujú aj to, že Spolupatričnosť, respektíve Maďarská komunitná spolupatričnosť získala hlasy pôvodných voličov SMK, preto Most-Híd má záujem v prvom rade rokovať so Stranou maďarskej komunity,“ uviedla Magdeme.

Bugár pre neúspech Mostu-Híd vo voľbách abdikoval na svoju funkciu a v najbližších dňoch o tom bude informovať aj predsedníctvo strany. „Predseda strany sa vyjadril jasne po zverejnení predbežných výsledkov. Predsedníctvo o svojom rozhodnutí oficiálne bude informovať v nasledujúcich dňoch. Na základe rozhodnutia predsedníctva môžu byť zvolané ďalšie orgány strany, a to republiková rada a snem,“ doplnila hovorkyňa Mostu-Híd.

Politológ z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík tvrdí, že prípadné spojenie maďarských strán by im v budúcnosti mohlo pomôcť. Zároveň poznamenal, že je už neskoro plakať nad rozliatym mliekom. „Maďarským stranám však nemožno nič vyčítať, lebo spoločné rokovania tu boli. Nakoniec sa však z rôznych dôvodov nedohodli,“ myslí si Štefančík. Politológ zároveň poukázal na to, že Maďari v súčasnosti nemajú dostatočne široký potenciál na to, aby sa dostali do parlamentu, ak budú kandidovať osobitne.

Bugár by si mal podľa Štefančíka zároveň položiť otázku, či práve on nie je prekážkou toho, aby väčšia časť maďarských voličov volila maďarské strany. „Mohol si to povedať v tom momente, keď kandidoval v prezidentských voľbách v roku 2019 a dosiahol mizerný výsledok (Bugár získal v prvom kole vo voľbe prezidenta 3,10 percenta hlasov, pozn. SITA). Seriózny politik by mal vedieť vyhodnotiť, kedy odstúpi zo straníckej politiky,“ ozrejmil politológ. Doplnil, že v sobotňajších parlamentných voľbách už voliči neprihliadali na voľbu strany na základe národnostnej príslušnosti.

Most-Híd získal vo voľbách do Národnej rady SR 2,05 percenta. Maďarská komunitná spolupatričnosť, ktorá bola spoločnou volebnou stranou SMK, Maďarského fóra a hnutia Spolupatričnosť, dosiahla o čosi lepší výsledok, keďže jej svoj hlas odovzdalo 3,90 percenta hlasov voličov. Ani jedna politická strana sa však do parlamentu nedostala, keďže na vstup do NR SR je potrebné získať minimálne päť percent.