Môj profil 
Predplatné
Bugár by chcel, aby došlo k morálnemu odškodneniu ľudí, ktorí boli potrestaní na základe kolektívnej viny, hoci nikdy s fašistami nekolaborovali. “Ak chce niekto toto smutné obdobie uzavrieť, existuje jediná možnosť, morálne odškodnenie. Bez neho táto záležitosť uzavretá nebude. Oba parlamenty, slovenský aj maďarský, by mali povedať, že ak sme vám v histórii urobili zle, prepáčte. Poďme spolu budovať lepší región,” povedal pre TASR Bugár, ktorý by privítal odmietnutie kolektívnej viny. Dodal, že na vyriešení tohto problému sa musia dohodnúť obe krajiny. “Nemôže to byť jednostranné,” poznamenal.
Blaha sa nazdáva, že otvorením témy Benešových dekrétov by sa otvorila Pandorina skrinka. “A ako domino efekt by sa dalo spochybniť celé povojnové usporiadanie v Európe. Odmietam takýto revizionizmus,” vyhlásil pre TASR Blaha. Pripomína, že povojnové usporiadanie bolo reakciou na hrôzy 2. svetovej vojny a na to nemožno zabúdať.
“Neotvárajme tieto ťažké historické témy a radšej si vážme to, že dnes je Európa zjednotená a že medzi Slovenskom a Maďarskom sú dobré susedské vzťahy, ktoré musíme rozvíjať,” vyzýva Blaha a tvrdí, že má Maďarov rád a chce myslieť na našu spoločnú budúcnosť. “Ten, kto neustále otvára historické krivdy, vlastne iba hovorí, že chce, aby bolo medzi Slovákmi a Maďarmi neustále napätie. Nechajme Benešove dekréty na pokoji. To je to najlepšie, čo môžeme urobiť pre naše deti – pre to, aby žili v mieri a v dobrých susedských vzťahoch,” zdôraznil Blaha.
Peter Osuský zo SaS pripomína, že Benešove dekréty treba vníma v historickom kontexte rokov 1938-1945. “No zároveň treba chápať, že časy ‘kolektívnej viny’ sú už desaťročia v civilizovanom svete minulosťou,” upozornil. V súvislosti s otázkou zrušenia dekrétov poznamenal, že podobne ako trianonská, saint-germainská či povojnová parížska zmluva nebudú ani Benešove dekréty nikdy “mierovou cestou” zrušené.
“Tak, ako nebude zmluvne zrušený vestfálsky mier z r. 1648. Možno ich po storočiach odnesie čas alebo vojny, ktoré odniesli napríklad brest-litovskú zmluvu či viedenskú arbitráž,” uviedol pre TASR Osuský. Podľa neho sa nedá tvrdiť, že dekréty nemajú v súčasnosti relevantnosť. “Ich dôsledky určujú osudy ľudí a ich vlastníctva dodnes. Aj Koenigsberg, Kantovo rodisko, je Kaliningradom a Danzig Gdanskom či Breslau je Vroclav. A ich pôvodní obyvatelia, ktorých predkovia tam žili stáročia, zložili kosti ďaleko od domova,” povedal Osuský.
Dekréty podpisované Edvardom Benešom boli výrazom mimoriadnych vojnových a povojnových pomerov. Riešili najmä otázku prevzatia moci na oslobodených územiach, ako aj postavenie nemeckého a maďarského obyvateľstva na československom území a potrestanie spolupráce s nepriateľom v čase vojny. Na základe Benešových dekrétov úrady vyvlastnili a vyhnali po roku 1945 z Čiech a Moravy približne tri milióny občanov nemeckej národnosti obviňovaných zo zodpovednosti za rozbitie Československa hitlerovským Nemeckom.
ml
.jpg)
.JPG)
