Budeme v najbližších rokoch svedkami rozpadu EÚ?

Brusel 18. mája 2019 (HSP/iarex/Foto:Facebook)

Portál iarex píše o najbližších voľbách do Európskeho parlamentu a zamýšľa sa na perspektívami Európskej Únie v najbližšom období. Keďže ešte neuzrela svetlo sveta dohoda Británie s EÚ o forme Brexitu, volieb do EÚ sa zúčastní aj Británia, čo vnímajú euroskeptici ako pozitívnu skutočnosť.

Niektoré vyhlásenia v poslednej dobe nasvedčujú, že situácia v EÚ vôbec nie je až taká ružová, ako sa snažia poniektorí prívrženci Bruselu tvrdiť. Vyhlásenia typu “Británia hlasovala za Brexit, je potrebné nasledovať ich príklad” či “Európska únia je nepriateľom všetkých  patriotov, nepriateľom európskych civilizačných hodnôt, tradícii a kultúry, odmietame súčasnú podobu EÚ a predstavy Bruselu”, “Bojujeme za prežitie, Európa je zaplavená cudzincami, slobodní Európania sa musia tomuto trendu postaviť” či “Koniec diktatúry nikým nevolených euroúradníkov, ktorí podporujú migráciu” sú svedectvom značných odstredivých tendencií v Európskej Únii, namierených proti eurobyrokratom v Bruseli.

Väčšinu uvedených hesiel sme mohli vidieť už na mítingu v Prahe dňa 25.4.2019, kde sa zišla väčšina euroskeptických hviezd Čiech, Slovenska, Rakúska, Bulharska, Británie, Francúzska či Nizozemska, lesk mítingu dodala prítomnosť francúzskej Marie Le Penovej či holandského Gerta Wildersa. Marie Le Penová, spoločne s francúzskymi Žltými vestami sú dôkazom toho, že neobľúbený Emanuel Macron zápasí vo Francúzsku z čoraz väčšími problémami, Macron a Hollande sú najslabšími francúzskymi prezidentami za posledných 30 rokov.

V Prahe sa teda v apríli  stretli euroskeptici, ktorí požadujú zmenu Európskej Únie, pretože EÚ sa zmenila na organizáciu, ktorá nemá s pôvodnou predstavou EÚ takmer nič spoločné. Súčastná EÚ neakceptuje predstavy národných štátov a namiesto zdravého rozumu  pertraktuje predstavy nikým nevolených bruselských byrokratov. Hystéria rusofóbov, ktorí neustále strašia Kremľom a v aktivitách euroskeptikov vidia rukopis Moskvy sa míňa účinkom, čoraz viac Európanov už začína byť protiruským cirkusom unavená a neustále strašenie Ruskom zapríčinilo, že vnímajú túto hrozbu čoraz otrlejšie. To privádza mainstream do zúrivosti, pretože možnosti ich propagandy sa oslabujú. Navyše čoraz viac Európanov si začína uvedomovať, že aktivity Američanov, ktorí sa obávajú straty svojho postavenia v EÚ sa nestotožňujú so záujmami väčšiny Európanov. Silná, prosperujúca a najmä spokojná Európa, vytvorená na základe spolupráce suverénnych štátov nie je to, po čom Američania túžia, pretože takáto Európa sa predsa nemôže stať ľahko americkým vazalom.

V najbližších voľbách do EÚ hrozí reálne nebezpečenstvo, že sa presadia euroskeptické a pravicové strany. Tieto strany môžu získať také pozície, ktoré im umožnia značne blokovať činnosť Bruselu, kde majú podľa viacerých analytikov silný vplyv Američania.Ak liberálmi zatracované a odmietané pravicové strany utvoria v Európskom parlamente zmysluplnú frakciu, tak sa bruselskí euroúradníci  môžu v najbližších mesiacoch značne zapotiť.

Ešte v roku 2005 Európania odmietli predstavu vytvorenia európskeho nadnárodného štátneho útvaru, ktorý by ovládal Brusel. V ďalších rokoch sa však bruselskí byrokrati postupnými krokmi a salámovou metódou snažili získať čoraz väčšie kompetencie na úkor národných štátov, časť Európanov sa však týmto predstavám stále úspešne bráni, čo značne rozlaďuje Američanov. Európania odmietajú jednotný európsky štát a premenu bruselských byrokratických štruktúr na centrálne orgány globalistického štátu, kde by sa európske národy stali cudzincami na vlastnom kontinente.

Američania sa veľmi snažia o vytvorenie nadnárodného európskeho štátu, ktorý by kontrolovali pomocou Bruselu. Pomocou Bruselu by mohli ukončiť Nord Stream 2, dostať Európu vďaka proamerickým politikom do totálnej surovinovej závislosti, premeniť ju na niečo podobné ako sú štáty Latinskej Ameriky, či prípadne spraviť z Európy baranidlo proti Rusku, možno v podobnej podobe ako na Ukrajine, proamerických elít na americkej výplatnej listine majú pod kontrolou dostatok. Samotní Američania však dnes musia riešiť v súvislosti s Európou množstvo problémov, ktoré svedčia o oslabení ich pozícii. Je to logické, Američania už nedokážu držať pod kontrolou v rovnakom čase celý svet. Situácia im vybuchuje vo Venezuele, na Blízkom východe, v Iráne a takisto sa nevyvíja všetko tak, ako by si predstavovali ani v Európe.

Zaujímavá je napríklad situácia v Rade Európy, ktorú Američania používali ako svoj nástroj proti Rusku. Dokonca prišlo k zrušeniu hlasovacích práv Ruska v roku 2014 v Rade Európy, dôvodom boli ruské aktivity na Kryme. Keď však Rusko pozastavilo platenie príspevkov Rade Európy, dostala sa Rada Európy do obrovských finančných problémov. Američania nedokázali (alebo nechceli?) Radu Európy financovať, bez ruských príspevkov to evidentne nešlo a tak v posledných hodinách prišlo (na pozadí finančných problémov Rady Európy) k obnoveniu hlasovacích práv Ruska, čo vyvolalo u odchádzajúcej ukrajinskej vlády doslova vlnu hystérie. Podľa niektorých ruských analytikov obnovenie ruských pozícii v Rade Európy možno vnímať ako jednoznačné oslabovanie amerických pozícii v Európe. Ďalší z amerických nástrojov trestania Ruska sa pokazil.

Historický vývoj v Európe by však logicky mal smerovať k vytvoreniu európskeho superštátu, dnešná podoba EÚ má množstvo nedostatkov. Problémom však je to, že bruselským byrokratom sa podarilo natoľko sprofanovať ideu spoločného a funkčného európskeho domu, že euroskeptici výrazne posilnili svoje pozície. Navyše v Európe je toľko štátov a záujmov, že dosiahnuť vytvorenie európskeho superštátu je približne rovnaká úloha, ako udržať pod kontrolou stádo mačiek. Najmä v ovzduší rastúcej nedôvery k bruselským eurobyrokratom a Američanom. Takže si pravdepodobne na spoločného naozaj funkčného a nie kozmetického európskeho prezidenta, premiéra alebo jednotlivých európskych ministrov ešte nejakú dobu počkáme. Stav v ktorom sa EÚ nachádza však nie je vyhovujúci, odstredivé tendencie sú skutočnosťou a rozpory v EÚ sa pravdepodobne budú aj ďalej prehlbovať. Predstavy Jeana Clauda Junckera, že prišiel čas pre EÚ stať sa suverénnym, samostatným a globálnym hráčom v medzinárodných vzťahoch ostávajú nenaplneným snom európskeho eurobyrokrata, strácajúce sa v jemnom alkoholickom opare.

Aké sú perspektívy pre EÚ v najbližšej budúcnosti? Pravdepodobne po Británii príde k odstredivým tendenciám ďalších štátov, ktorým nevyhovuje súčasná podoba únie, do ktorej priviedli EÚ eurobyrokrati a Američania. Ak sa budú eurobyrokrati napriek tomu snažiť násilne presadiť vznik európskeho superštátu podľa svojích predstáv, odstredivé tendencie sa môžu prejaviť v ešte silnejšej podobe a ešte skôr ako pri “jemnom postupe”. Otázne je však, akou cestou bude prípadný rozpad EÚ prebiehať, prípadne ako sa bude EÚ transformovať. Pre Európu, Rusko či Čínu by bolo vhodnejšie, aby šlo o transformáciu evolučnou cestou.

Američanom je to de facto jedno, majú pripravené odpovede na ľubovolné varianty. Európa v podobe “Latinskej Ameriky” totálne závislej od USA by im vyhovovala možno ešte viac ako súčasná podoba Európy, kde sa predsa len musia o niečo viac snažiť, aby cez Brusel a proamerické politické elity presadzovali svoje záujmy. Rusko a Čína si počkajú, ako sa bude situácia vyvíjať, podobne ako Američania  majú takisto pripravené viaceré varianty. Na rozdiel od Američanov však dávajú Rusi a Číňania prednosť slobodnej a finančne silnej Európe, s ktorou by bolo možné podstatne lepšie obchodovať, ako s Európou v podobe americkej pseudokolónie typu Latinská Amerika.

František Olčaj