Brusel žiadnu misiu na Ukrajinu nepošle a finančnú pomoc podmieňuje realizáciou politických reforiem v krajine

Brusel 30. apríla 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Mykhailo Markiv)

V ukrajinskej metropole sa konal prvý summit Európska únia – Ukrajina po podpise asociačnej dohody. Bol to aj celkovo sedemnásty podobný summit. Napriek tomu, že Kyjev s nim spájal určité nádeje, čakalo ho trpké rozčarovanie.

Do ukrajinského hlavného mesta prišla delegácia, ktorú tvorili viacerí významní európski politici a vedúci predstavitelia únie: predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, predseda Európskej rady Donald Tusk, ministerka zahraničných vecí EÚ Federica Mogheriniová, eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn a podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Hostí z Bruselu privítal ukrajinský prezident Petro Porošenko, ktorý vo svojom príhovore podčiarkol, že Ukrajina očakáva, že Brusel jej čoskoro poskytne dohodu o bezvízovom styku s EÚ a dúfa, že sa to stane už na májovom summitu Východného partnerstva v Rige. Hostia z Bruselu diplomaticky poznamenali, že všetko bude závisieť od toho, do akej miery Ukrajina splní svoje sľuby a zrealizuje viaceré reformy, ktoré od nej požaduje Brusel. Dodali, že k tejto otázke sa ešte vrátia tesne pred summitom v Rige, pretože sa uskutoční stretnutie s ukrajinskou delegáciou, s ktorou zástupcovia únie budú diskutovať o vývoji situácie.

Bruselskí hostia určite potešili domácich, keď vyhlásili, že zóna voľného obchodu medzi Európskou úniou a Ukrajinou začne fungovať 1. januára 2016 a je to už definitívne rozhodnutie. „Niektorí by chceli, aby sa účinnosť dohody o voľnom obchode oddialila. Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Už sa raz oddialila. Stále niečo odkladáme. Táto dohoda musí vstúpiť do platnosti v januári 2016,“ zdôraznil Jean-Claude Juncker.

Obidve strany si vymenili názory na margo plánovaných dodatočných finančných prostriedkov na stavbu bezpečnostného krytu nad jadrovou elektrárňou v Černobyle, diskutovali aj o situácii, ktorá sa vytvorila v súvislosti s lesnými požiarmi blízko černobylskej elektrárne. Napriek tlaku ukrajinskej strany, sa hostia z Bruselu neochotne rozprávali o výške možnej finančnej pomoci pre Kyjev. Prízvukovali, že všetko bude závisieť od úspešnosti realizácie politických reforiem na Ukrajine, ktoré Brusel požaduje od Kyjeva.

Namiesto zbytočných prísľubov hostia z Bruselu poriadne zvozili domácich kvôli katastrofálnej korupcii v krajine a preto, že Kyjev s tým fakticky nič nerobí. Priznali však, že súčasné vedenie krajiny na naliehanie únie pokročilo aspoň s niektorými iniciatívami, vrátane presunu niektorých rozpočtových právomocí na lokálnu úroveň. Dokončilo tiež personálne obsadenie špecializovanej protikorupčnej jednotky. Má však veľké problémy v oblasti justície, decentralizácie, deregulácie a privatizácie. Donald Tusk podčiarkol, že podpora zo zahraničia nemusí byť účinnou, ak o zmeny na Ukrajine nebudú mať záujem jej vlastní volení zástupcovia, samotné vedenie krajiny.

Rozplynul sa aj ďalší kyjevský sen: delegácia EÚ odmietla žiadosť vedenia Ukrajiny a nemieni tam poslať žiadnu mierovú misiu. Aj keď Petro Porošenko vysvetľoval, že na vykonávanie minských dohôd by mohla dozerať mierová misia pod hlavičkou OSN alebo Európskej únie, pochopenie v radoch hostí z Bruselu nenašiel. Predseda Európskej rady Donald Tusk podobné úvahy o vyslaní vojakov, ktorí by zabezpečovali vykonávanie dohody Minsk II, odmietol na prekvapenie dosť rázne: „Poznáme ukrajinské očakávania, ale vyslanie vojenskej misie nie je možné.“

Analytici a média vysvetlili trochu odmeraný ton, s ktorým hostia z Bruselu reagovali na viaceré požiadavky Kyjeva. Momentálne rastie nedôvera vedenia EÚ voči ochote Kyjeva zaviesť potrebné reformy. Brusel žiada od Kyjeva realizáciu viacerých reforiem a prízvukuje, že nepreferuje prázdne sľuby, ale konkrétne činy.

eu