Londýn, 15. novembra 2016 (HSP/Foto: TASR/AP-Frank Augstein,Tim Ireland)
O tri týždne britský Najvyšší súd začne rozhodovacie konanie v súvislosti s odvolaním domácej vlády voči rozsudku Vrchného súdu o tom, že Brexit by mal byť schválený parlamentom. Odborníci očakávajú, že rozhodnutie padne začiatkom budúceho roku.
Najvyšší súd začne riešiť otázku o zákonnosti brexitu 5. decembra. Britské média uvádzajú, že proces na Najvyššom súde bude trvať štyri dni. Potom kompetentní za zatvorenými dverami budú rozhodovať: Brexit áno alebo Brexit nie a konečné rozhodnutie, podľa expertov, Najvyšší súd oznámi začiatkom budúceho roka.
Britská premiérka Theresa Mayová medzitým zasa zopakovala, že aj naďalej verí, že avizované rokovania o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie sa, ako sa aj predpokladalo, začnú predsa koncom marca budúceho roka. Vyjadrila poľutovanie nad tým, že sa situácia kvôli rozhodnutiu Vrchného súdu skomplikovala, ale podčiarkla, že sa správne riešenie čoskoro nájde.
V tejto súvislosti britské média neustále komentujú štvrtkové rozhodnutie Vrchného súdu, ktorý oznámil, že domáca vláda nemôže aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, čo by formálne znamenalo začiatok procesu vystúpenia z Európskej únie, bez súhlasu parlamentu. Situácia sa zamotala a vláda má čiastočne zviazané ruky. Aké je východisko?
Najvyšší súd by mal zmeniť rozhodnutie Vrchného súdu a všetko bude pokračovať podľa plánov britskej vlády. V opačnom prípade by poslanci britského parlamentu mali rozhodnúť o osude Brexitu. Novinári a analytici sa však pýtajú: a čo potom vôľa britského ľudu, ktorú vyjadril v referende – nemali by poslanci konať tak, ako to odhlasovali voliči v referende?
Britská vláda nesúhlasí s rozhodnutím Vrchného súdu, odvoláva sa na výsledky referenda a tvrdí, že predsa má právo prijať rozhodnutie o aktivácii článku 50 aj bez súhlasu poslancov. A čo sa stane, ak Najvyšší súd potvrdí rozhodnutie Vrchného súdu? To by znamenalo spomalenie a značné komplikovanie procesu vystúpenia Veľkej Británie z EÚ.
Navyše by to vytváralo nové podmienky, keď poslanci parlamentu by si mohli zahrať „presilovku“, pretože by získali viaceré možnosti na to, aby robili nátlak na vládu a čiastočne diktovali podmienky, čo a ako má robiť vláda počas rokovaní s partnermi z EÚ počas procesu odchodu z únie. Taktiež parlament by mohol ovplyvňovať aj termín odchodu Británie z EÚ.
Britskí novinári a analytici nepochybujú, že Brexit sa uskutoční aj v tom prípade /ktorý predsa považujú za málo pravdepodobný/, že o osude Brexitu bude rozhodovať parlament. Zdôvodňujú to tým, že v parlamente je síce väčšina poslancov, ktorí nesúhlasia s výstupom Británie z EÚ, ale budú konať v súlade s vôľou ľudí, ktorú vyjadrili v referende, a teda podporia výstup z únie.
Britské média taktiež pripomínajú, že rokovania o podmienkach odchodu Británie z únie potrvajú podľa predpovedí odborníkov asi dva roky. Niektorí experti sa však domnievajú, že rozhodnutie padne aj skôr.
Eugen Rusnák