Britský denník odhalil lož o vpáde do Iraku: Bush a Blair sa tajne dohodli v roku 2002

Londýn 22. októbra 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Pablo Martinez Monsivais)

Ubehlo už 12 rokov od vpádu amerických vojsk do Iraku. Avšak z dokumentu s názvom Memorandum pre prezidenta, ktorý sa v roku 2014 po viac ako desiatich rokoch prísneho utajenia dostal na verejnosť, vyplýva, že dohoda o vpáde do Iraku vznikla už jeden celý rok pred samotnou akciou

Britský denník The Daily Mail v nedeľu informoval o tajnom dokumente, v ktorom je zachytená korešpondencia vtedajšieho amerického prezidenta Georga W. Busha s bývalým britským premiérom Tonym Blairom. Tento uniknutý dokument poukazuje na to, že Bush sa s Blairom dohodol na vojenských akciách proti irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi, hoci obaja na verejnosti aj naďalej tvrdili, že v konflikte existuej diplomatické riešenie a nad vojenským zásahom sa ani neuvažuje.

Britský premiér pritom hovoril svojim voličom: “Nenavrhujeme vojenskú akciu” – čo je v priamom rozpore s tým, čo odhaľuje uniknutý dokument. Utajovaný dokument tiež uvádza, že Blair súhlasil s akciami amerického prezidenta s cieľom presvedčiť skeptickú verejnosť, že Saddám mal zbrane hromadného ničenia – ktoré neexistovali. Na oplátku prezident svojimi akciami na verejnosti vyvolával dojem, že Británia nebola americký poslušný psík, ale rovnocenný partner v tomto “zvláštnom vzťahu”.

Usvedčujúce memorandum ministra zahraničia Colina Powella bolo napísané 28. marca 2002, týždeň pred Bushovým slávnym summitom s Blairom na jeho Crawford ranči v Texase.  V dokumente sa okrem iného píše, ako Powell uisťuje Busha, že Blair “bude s nami” vo vojenskej akcii: “Spojené kráľovstvo sa bude riadiť našim vedením. Blair aj naďalej zastáva náš názor na postup vo vojne proti terorizmu a proti Iraku. V irackej otázke bude na našej strane, ak budú potrebné vojenské operácie. Je o tom presvedčený z dvoch dôvodov: Hrozba od Husajna je reálna a úspech v boji proti nemu bude mať za následok veľký regionálny úspech.”

Bývalý britský minister vnútra David Davis povedal: “Dokument preukázal výslovne to, čomu mnohí z nás verili po celú dobu: Tony Blair súhlasil s pôsobením frontmana pre americkú zahraničnú politiku. Veľmi rád pral špinavú politiku Georgea Busha v Iraku a zamiešal britskú zahraničnú politiku do inej krajiny bez toho, aby mal čo i len vzdialenú možnosť mať skutočný vplyv na akciu. A čo mal z toho? George Bush predstieral, že Blair bol skutočným hráčom na svetovej scéne, čo malo zapôsobiť na voličov vo Veľkej Británii.”

Kritici amerického vojenského vpádu do Iraku hovoria, že nedostatok plánovania po skončení konfliktu prispel k strate viac ako 100.000 životov od invázie – a vytvoril vákuum, ktoré prispelo ku vzostupu terorizmu a teroristickej organizácie Islamský štát.

Pravdou je, že rokovanie na ranči v Crawforde je dlho obklopené záhadou, čomu nahráva aj fakt, že poradcovia neboli prítomní na kľúčovom stretnutí medzi týmito dvoma mužmi. Sir Christopher Meyer, ktorý bol prítomný v Crawforde ako britský veľvyslanec v USA, povedal, že jeho vylúčenie z miestnosti znamenalo, že “do dnešného dňa nie je celkom jasné, k akému stupňu konvergencie došlo pri podpísaní krvavej dohody na ranči.” Avšak vo verejných pripomienkach počas svojho pôsobenia v Crawforde Blair poprel, že Británia je na nezastaviteľnej ceste k vojne.

Blairov hovorca trval na tom, že memorandum je “v súlade s tým, čo britský premiér hovoril v tej dobe aj na verejnosti.” Bývalý premiér vždy vášnivo popieral tvrdenie, že obaja muži podpísali krvavú dohodu na ranči v Crawforde a v predstihu sa pustili do vojny, ktorá sa pre verejnosť oficiálne začala 20. marca 2003.